PORUCHY SEXUÁLNYCH FUNKCIÍ

Sexuálna dysfunkcie

Sexuálna činnosť závisí na súhre psychologických, neurologických, endokrinných, vaskulárnych a anatomických faktorov. Orgazmus je komplexný pocit závislý na aferentných impulzoch a ich spracovaní v mozgovej kôre. Erekcia a ejakulácia je však výrazne ovplyvnená funkciou autonómneho nervového systému. Zníženie sexuálneho pudu - libida môže byť sprievodným príznakom rôznych ochorení (organických a psychických), nežiadúcim účinkom niektorých liekov alebo (zriedkavejšie) neschopnosťou nájsť správneho sexuálneho partnera.

Fyziológia erekcie

Segmentálny reflex inciciovaný najčastejšie psychickými stimulmi, lokálnou stimuláciou genitálií alebo interoreceptívnou stimuláciou z čreva a z močového mechúra. Eferentné impulzy sú vedené cez miechové segmenty S2, S3 a S4. Tieto impulzy zvyšujú krvný prietok v erektívnych telieskach penisu. Ak sa dosiahne rovnovážny stav, arteriálny vtok a venózny výtok sú rovnaké - penis sa už viac nezväčšuje a zostáva v erekcii. Parasympatiková inervácia umožňuje erekciu relaxáciou trabekulárnych hladkých svalov a dilatáciou artérií v penise. Predpokladá sa účasť acetylcholínu ako najdôležitejšieho mediátora relaxácie hladkých svalov. Na tomto procese sa zúčastňuje i oxid dusíka a cGMP ako druhý posol. Opačnú funkciu - konstrikciu hladkého svalstva a artérií realizuje sympatikový nervový systém.

Impotencia

Neschopnosť dosiahnuť erekciu (erektívna dysfunkcia)

Psychogénne príčiny

Častou príčinou impotencie sú pocity napätia, strachu a partnerské problémy. Opakovaním zlyhania a strachom zo zlyhania sa tento mechanizmus fixuje (učením). V anamnéze postihnutých sú údaje o ranných erekciách, masturbácií, prípadne funkčnosť len s niektorými partnerkami.

Neurologické príčiny impotencie

Periférne neuropatie postihujúce autonómne vlákna môžu spôsobovať impotenciu. Diabetes mellitus spôsobuje impotenciu 10 - 25 % mladých a 50 % starších diabetikov. Incidencia impotencie však nekoreluje s dĺžkou trvania a stupňom diabetu. Často je však impotencia prvým manifestným príznakom diabetu. Zistila sa vysoká korelácia medzi neurogénnymi abnormalitami močového mechúra a impotenciou pri autonómnej dysfunkcii u týchto pacientov. Iné ochorenia autonómneho nervového systému spôsobujúce impotenciu zahrňujú: Shy Dragerov syndróm, familiárnu dysautonómiu (Riley Day syndróm), amyloidózu a ďalšie ochorenia. Aj alkoholizmus môže spôsobovať postihnutie periférnych nervov - alkoholickú polyneuropatiu s autonómnou dysfunkciou. V liečbe je účinné používanie protéz.

Záleží na rozsahu postihnutia miechy. Väčšina mužov s prerušením krčnej alebo hrudnej miechy môže mať erekciu. Stimulom však nie sú psychické podnety ale taktilné a iné periférne podnety. Pacienti s léziou lumbálnej miechy alebo caudy majú erekciu zriedka. Počas erekcie môže súčasne nastať inkontinencia moču, spasmy svalov (flexorov) alebo autonómna hyperreflexia s hypertenziou a srdcovými arytmiami. Sperma pacienta je však väčšinou intaktné a môže byť eventuálne u paraplegika odobraté k umelej inseminácií partnerky.

Impotencia sa môže vyskytovať pri temporálnych tumoroch alebo traumatických léziach spôsobujúcich hyposexualitu. Procesy vo frontálnom laloku môžu spôsobiť odbrzdenie sexuálnej aktivity so súčasným planým vtipkovaním a častým používaním vulgárnych výrazov.

Cievne príčiny impotencie

Rizikovým faktorom je arterioskleróza spôsobujúca zúženie ciev, hypertenzná choroba ako i vysoké hladiny lipoproteinov. Ateromatózne zúženie aorty alebo iliackých artérií môže byť častou príčinou vaskulárne podmienenej impotencie.

Liekmi indukovaná impotencia

Môže byť spôsobená liečbou anticholinergikami, tricyklickými antidepresívami, antivertiginóznymi liekmi, ako i liekmi, ktorých vedľajší účinok je depresia: rezerpín, metyldopa, propranolol, ďalej antihypertenzíva ako i nadmerný konzum alkoholických nápojov.

Endokrinné príčiny impotencie

Viaceré endokrinné ochorenia môžu byť príčinou impotencie: Addisonova choroba, hypopituitarizmus, akromegalia a pod.

Priapismus

Pretrvávajúca, bolestivá, mnoho hodín trvajúca erekcia i bez sexuálnych stimulov. Príčiny môžu byť nervové, cievne alebo neznáme (idiopatický priapizmus). Liečba priapismu je medikamentózna alebo chirurgická.

Prevencia a liečba porúch erekcie

Použitie hormónov (testosterónu) v liečbe neprinieslo očakávané zlepšenie a neukázalo sa výhodnejšie ako použitie placeba. Afrodiziaká Catharides zo španielskej mušky, alebo rastlinné afrodiziaká tyou Yohinbinu môžu iritovať uretrálnu mukózu a tým spôsobiť erekciu. Tieto lieky však majú vedľajšie účinky a výraznejšie sa neuplatnili v liečbe erektívnych dysfunkcií. U pacientov s hypogonadizmom sa používajú aj androgénne hormóny. Intrakavernózna injekčná terapia môže pomôcť niektorým pacientom injekciou vazodilatačných látok do kavernóznych teliesok penisu (papaverin, fentolamin a prostaglandin E). Nežiadúcim účinkom liečby môže byť priapismus. V liečbe sa používajú tiež vakuum konstrikčné zariadenia, môžu však byť nepohodlné a zhoršovať ejakuláciu. V niektorých prípadoch sa používa i chirurgický zákrok - podviazanie vén a arteriálna revaskularizácia. Používa sa niekoľko typov erektívnych protéz: semirigídne, nafukovacie a ďalšie. Často najmä pri psychických príčinach erekcie je potrebná liečba oboch partnerov spojená s nácvikom niektorých techník a polôh. Psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby erektívnej dysfunkcie. Novou nádejou bolo uvedenie Viagry v indikácii liečby impotencie.

Ejakulácia

Fyziológia ejakulácie

Ejakulácia je spinálny reflex sprostredkovaný dráhami v thorakolumbálnych segmentoch. Aferentné sympatikové vlákna koreňov L1 a L2 po stimulácii iniciujú ejakuláciu. Ejekcia z uretry je závislá na klonickej kontrakcii bulbokavernóznych a ischiokavernóznych svalov zásobovaných pudendálnymi somatickými nervami. Sympatikové impulzy provokujú uvoľnenie spermii z vezikulov a ich prítomnosť v zadnej uretre kontrahuje periuretrálne svaly. Supraspinálne dráhy modifikujú priebeh ejakulácie. Retrográdna ejakulácia do močového mechúra je prejavom sympatikovej dysfunkcie.

Trvanie je relatívne a závisí na oboch partneroch. Muž, ktorého čas zotrvania vo vagíne je 5 - 10 minút sa môže označiť ako predčasne alebo normálne ejakulujúci, v závislosti na želaniach partnerky. Vedomá kontrola ejakulácie je získaná schopnosť a dá sa naučiť, v staršom veku je tento problém menej častý. Len zriedkavo má predčasná ejakulácia organický podklad (sclerosis multiplex, spinálne tumory alebo urologické ochorenia). V terapii je dôležitá psychoterapia s dôrazom na relaxáciu počas pohlavného styku, používanie prezervatívu, znecitlivujúcich mastí a pod.

Po sympatektomii alebo operácií miechových koreňov, traumách miechy, a pri užívaní niektorých liekov (inhibítory monooxidázy, alfa metyldopa, guanethidin)

Retrográdnu ejakuláciu spôsobuje neuzavretie vnútorného vesikulárneho sfinktera, pričom spermie sa dostanú do uretry. Aj niektoré lieky ako napr. Guanethidin môže spôsobovať retrográdnu ejakuláciu.

PORUCHY SEXUÁLNYCH FUNKCIÍ U ŽIEN

Orgazmus je závislý na komplexnom spracovaní pocitov z vaginálnej i klitoridálnej oblasti. Aferentné impulzy sú sprostredkované sympatikovými vláknami v segmentoch Th6 - L1.

Vaginizmus

- spasmy perineálnych svalov pri akejkoľvek stimulácii genitálnej oblasti.

Frigidita

- komplexná strata odpovede na sexuálnu stimuláciu.

Anorgazmia

- neschopnosť dosiahnúť orgazmus.