Tento projekt sa uskutočnil aj vďaka podpore spoločnosti Siemens s. r. o.

Autori: MUDr. Marián Kondáš, PhD., MUDr. Juraj Štofko, PhD., MBA, MPH, Prof. MUDr. Branislav Kollár, PhD.

Príznaky mozgového a srdcového infarktu

Motto:
Daň civilizácii? Nadmerné jedenie, neprimerané pitie, fajčenie, stres, nedostatok pohybu, vysoký tlak, cukrovka... Stačí niekoľko sekúnd alebo minút - a človek sa ocitne často až na úrovni malého dieťaťa. No namiesto matky je to logopéd, ktorý učí povedať prvé zrozumiteľné slovo, fyzioterapeut učí pacienta robiť prvé kroky, ďalší vymieňajú plienky a hadičky… Tak vyzerá človek, ktorého „trafil šľak“ alebo prekonal „mozgovú mŕtvicu“.

Prejavy krvácania do mozgu a ložiskovej ischémie mozgu sú podobné: náhle oslabenie končatín a úst na opačnej strane, poruchy reči pri postihnutí dominantnej (ľavej) hemisféry, nezrozumiteľná reč, strata citlivosti a iné príznaky z postihnutia centrálneho nervového systému.

Ložisková ischémia mozgu: Väčšina cievnych mozgových príhod je ischemických. Cievka v mozgu sa upchá (trombóza), pre zúženú cievu sa časť mozgu nedostatočne okysličí, alebo zrazenina zo srdca sa uvoľní a upchá cievu (embólia). Ložisková ischémia mozgu sa vyskytuje až v 85 % všetkých CMP a iba 15 % je hemorhagických (krvácanie do mozgu spôsobené prasknutím niektorej cievy).

Mozgové krvácanie vzniká najčastejšie po prasknutí cievy typicky v oblasti bazálnych ganglií u pacientov s vysokým krvným tlakom, zriedkavejšie cievnej rozšíreniny (aneuryzmy) alebo malformácie (patologicky zmenenej cievy). Mozgové krvácanie vzniká častejšie po námahe, rozčúlení a zvýšení krvného tlaku, môže sa vyskytnúť aj porucha vedomia, bolesti hlavy, napínanie na vracanie alebo vracanie. Krvácanie pod mäkké mozgové obaly (subarachnoidálne) vzniká často pri tlaku na stolicu (defekácii) alebo pri sexuálnom styku (koite).

Mozgová ischémia (nedokrvenie) vzniká najčastejšie:

  1.  pri zníženom prietoku krvi v ateroskleroticky zúžených mozgových cievach,
  2.  dôsledkom vmetku (embólie) krvnej zrazeniny zo srdca (pri fibrilácii predsiení),
  3.  dôsledkom vzniku krvnej zrazeniny v cievach krku alebo mozgu (trombóza).

PRÍZNAKY MOZGOVÉHO INFARKTU

Príznaky závisia od zásobovacej oblasti (riečiska) cievy, ktorá je postihnutá. Najčastejšie je to arteria cerebri media (ACM), menej často oblasť zadného vertebrobazilárneho (VB) povodia (mozgový kmeň a mozoček). Podľa dĺžky trvania môže vzniknúť varujúci tranzitórny ischemický atak (TIA), ktorého príznaky ustúpia zvyčajne do 24 hodín (v 90 % do troch hodín), alebo ložisková ischémia mozgu (LIM) s náhlym, progresívnym, alebo zlepšujúcim sa priebehom.

Akékoľvek – aj prechodné príznaky vzniku neurologického deficitu – tŕpnutie, slabosť, mravčenie alebo pálenie končatín (pocity zdrevenenia alebo zmŕtvenia končatiny), poruchy reči, ovisnutie ústneho kútika, poruchy vyjadrovania alebo pocity točenia okolia (závraty), môžu byť prvými príznakmi nedokrvenia mozgu (ischémie). Dôležitá je prevencia vzniku cievnych ochorení mozgu. Správna liečba TK, redukcia rizikových faktorov, zmena životosprávy, užívanie liekov zlepšujúcich vlastnosti krvi umožňujú minimalizovať riziko vzniku ložiskovej ischémie mozgu.

Sú štáty, kde sa preventívnymi opatreniami podarilo významne obmedziť výskyt mozgového infarktu (Japonsko, Fínsko, Taliansko). Po vzniku mozgového infarktu je potrebné urgentné CT vyšetrenie mozgu na odlíšenie ischémie (i keď v prvých hodinách po vzniku nie sú ešte prítomné ischemické zmeny) od mozgového krvácania. Pacienta je vhodné hospitalizovať na neurologickej klinike (intenzívnej cerebrálnej jednotke) a v prípade krvácania do mozgu je často potrebná konzultácia neurochirurga vzhľadom na možnú operačnú liečbu (odsatie hematómu). V prípade ložiskovej ischémie je dôležitá včasná diagnostika a podanie liečby – trombolýzy na špecializovanom pracovisku – v časovom okne do 4,5 hodín od začiatku prvých príznakov, alebo mechanická trombektomia do 6 – 8 hodín (odstránenie zrazeniny špeciálnym katétrom).

Ďalšia farmakologická liečba je zameraná na postupnú úpravu krvného tlaku, obmedzenie vzniku edému (opuchu mozgu), podporu metabolizmu mozgového tkaniva a prevenciu vzniku krvných zrazenín (tromboembólie). Dôležitá je včasná a pravidelná pohybová rehabilitácia fyzioterapeutom už v prvých dňoch po vzniku ložiskovej ischémie mozgu – a v prípade porúch reči alebo vyjadrovania aj kvalifikovaná logopedická starostlivosť.

Po liečbe akútneho štádia je vhodné po 4 – 7 dňoch pobytu na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) preložiť pacienta na doliečenie do špecializovaného rehabilitačného centra.

PRÍZNAKY SRDCOVÉHO INFARKTU

Nie je veľa ochorení, pri ktorých poznanie včasných varovných príznakov môže zachrániť život. Je lepší planý poplach, ako zbytočná smrť. Bolesť z hrudnej chrbtice vyžaruje do oblasti srdca len zriedkavo. Pri bolesti na hrudníku je preto potrebné v prvom rade vylúčiť srdcový infarkt. Väčšina srdcových infarktov sa prejavuje už predtým určitými príznakmi, ktoré umožňujú preventívnu liečbu. Časté sú infarkty v lete pri dehydratácii (znížený príjem tekutín so zahustením krvi) alebo na jar a jeseň najmä pri prudkých zmenách počasia. Aj nadmerný fyzický výkon, alebo rozčúlenie môže byť niekedy rizikom.

Príčinou infarktu myokardu je najčastejšie krvná zrazenina (trombus) v arterioskleroticky zmenenej cieve zásobujúcej srdce, ale zriedkavejšie môže spôsobiť srdcový infarkt aj spazmus (kŕčovité zúženie) zdravej koronárnej artérie. Mortalita (úmrtnosť) na infarkt myokardu je najvyššia v prvých dvoch hodinách po vzniku prvých príznakov. Podľa údajov WHO až 1/3 všetkých úmrtí je spôsobená srdcovo-cievnymi ochoreniami a 1/3 pacientov s infarktom myokardu sa nedostane živých do nemocnice. Každý deň je len v USA približne 2800 ľudí postihnutých týmto ochorením.

Typická bolesť pri srdcovom infarkte vychádza zo stredu hrudníka na prsnej kosti. Srdcový infarkt však nie vždy bolí. Môže sa prejavovať aj ako žalúdočná nevoľnosť so zvracaním, pocit skráteného dychu, závratov alebo len pocitom tlaku v hrudníku. Tlaková alebo pálivá bolesť (pocit žehličky) môže byť lokalizovaná v hrudníku, ale aj v krku, v čeľusti, v krku, v chrbte, v uchu, v ramene, alebo môže vyžarovať do ruky (väčšinou vľavo). Pacient je bledý, slabý, rýchlo dýcha, má studený pot, môže kašľať, zvracať, alebo mať búšenie srdca. V sede sa zvyčajne príznaky zmiernia. Infarkt môže mať aj iný priebeh, môže sa prejaviť aj ako tzv. náhla smrť (najmä u mužov vo veku do 40 – 50 rokov). Niekedy naopak - srdcový infarkt môže prebiehať bez nápadnejších príznakov (“silent”). Pred infarktom môžu byť niekedy prítomné pocity vyčerpanosti, únavy, závratov, bledosti, modrých pier, alebo šedej farby kože. Varovné príznaky (bolesť na hrudníku, únava, bledosť, kruhy pod očami) sa môžu objaviť aj o niekoľko dní alebo mesiacov skôr.

 Vzhľadom na rôznorodosť príznakov je potrebné myslieť na srdcový infarkt najmä u ľudí s prítomnosťou rizikových faktorov: muži vo veku nad 40 rokov, vysoká hladina cholesterolu, fajčenie, nadužívanie alkoholu, hormonálna antikoncepcia u žien, cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, cievne ochorenia v rodine a pod. Aj zníženie krvného tlaku pri alergickej anafylaktickej reakcii (napr. na lieky alebo potraviny) môže spôsobiť nedokrvenie srdcového svalu.

Časté príznaky srdcového infarktu:

Pri najmenších pochybnostiach je potrebné lekárske vyšetrenie, a hospitalizácia (pozorovanie) najlepšie v nemocnici na koronárnej jednotke, vo vážnejších prípadoch je indikovaná diagnostika a liečba v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Potrebné je EKG vyšetrenie, ktoré je abnormálne vo väčšine prípadov (ale nie vždy). Diagnózu môže pomôcť upresniť aj biochemické vyšetrenie krvi (vzostup myokardiálnych enzýmov). Ak je pacient pri vedomí a nezvracia, je mu možné podať Acylpyrín ako prevenciu zhlukovania krvných doštičiek a zrážania krvi. V nemocnici sa môžu podať aj lieky zo skupiny betablokátorov, ktoré môžu zabrániť komplikáciám srdcového infarktu (liečba porúch srdcového rytmu). Na špecializovanom pracovisku je možné realizovať aj trombolýzu, ktorej cieľom je rozpustiť zrazeninu v koronárnej cieve a v indikovanom prípade realizovať chirurgické zákroky na srdcových cievach (cievna chirurgia a intervenčná rádiológia).

Ďalšie informácie:
NUSCH Bratislava: www.nusch.sk, tel.: +421 (2) 5932 0111

Čo robiť pri srdcovom infarkte?

Vždy zavolať rýchlu lekársku pomoc (155,112 - RZP – sanitka, vrtuľník), zostať pri chorom, pacient musí zostať v pokoji, pri srdcovej zástave alebo zástave dýchania neodkladná resuscitácia. Nezdržiavať pacienta na centrálnom príjme nemocnice, ale čo najrýchlejšie ho dopraviť na jednotku špecializovanej intenzívnej kardiologickej starostlivosti.

Po 1-2 dňoch na koronárnej jednotke a po priebehu bez komplikácii, pacient môže za 10 – 14 dní odísť do domáceho liečenia. Vždy zostáva najdôležitejšia primárna a sekundárna prevencia:

Záver:
Najmä u mužov vo veku nad 40 rokov - a s prítomnosťou rizikových faktorov - je potrebné myslieť na srdcový infarkt -  pri náhlom zhoršení zdravotného stav s prítomnosťou tlakovej alebo žeravej bolesti v hrudníku, bolesti v oblasti žalúdka, chrbta, čeľuste, ramena alebo ruky. Celková slabosť, bledosť, zvracanie a závraty môžu byť ďalšími príznakmi. Rýchla lekárska pomoc je potrebná najmä vtedy, ak bežné liečebne prostriedky neodstránia ťažkosti (napríklad žalúdočné), alebo ak nie je dôvod (vyvolávajúca príčina) na tráviace problémy (jedlo), bolesti v chrbtici, v ramene, v krku alebo vyžarujúce do ruky (záťaž, prechladnutie).

Zdroj:
Zborník vedeckých prác projektu Vybudovanie centra excelentnosti pre náhle cievne mozgové príhody na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, Bratislava, 2011

______________________
Copyright © Edusan 2018
aktualizácia 28.12.2018