ID článku:	175
Názov článku:	Mozog a srdce: riziko srdcových príhod
Autor:
Publikácia:
Krajina:
Text článku:	Autonómne funkcie riadené mozgom ovplyvňujú činnosť srdca, najmä rýchlosť pulzovej frekvencie. Zvýšená aktivita sympatiku je spojená aj s hormonálnymi zmenami - zvýšením kortizolu, katecholamínu, serotonínu, renínu, aldosterónu, angiotenzínu ale aj voľných kyslíkových radikálov s oxidačným vplyvom na organizmus. Zvýšená aktivita parasympatiku je spojená so zvýšením hladín acetylcholínu, dopamínu, NO, endorfínov, koenzýmu Q-10, antioxidantov a ďalších ochranných faktorov. Hyperglykémia, diabetes, hyperlipidémia, znečistenie ovzdušia, inzulínová rezistencia a psychický stres môžu zvyšovať riziko zmien pulzovej frekvencie. Pravidelné cvičenie môže znižovať variabilitu zmien srdcovej frekvencie, podobne ako i zníženie množstva prijatej potravy.<br> V štúdii 202 pacientov s akútnym infarktom myokardu (AMI) začiatok bolesti na hrudi bol častejší v druhej štvrtine dňa (u 41 %) a to najmä medzi 4. a 8. hodinou ráno. Ďalším rizikovým obdobím bola posledná štvrtina dňa, najčastejšie po výdatnom jedle (28,2 %ˇ). Emócie boli druhým najčastejším spúšťačom (43,5 %). Studené počasie (ochladenie) bolo predisponujúcim faktorom u 29,2 % a vyššia teplota vzduchu (nad 40 st. C) u 24,7 %. nenasýtené n-3 mastné kyseliny a koenzým Q-10 znižoval výskyt srdcových príhod v randomizovaných klinických štúdiach, pravdepodobne znížením TNF-alpha a IL-6. Predpokladá sa že nenasýtené n-3 mastné kyseliny ovplyvňujú hladiny acetylcholínu v hippocampe, čo môže mať protektívny účinok na srdce, podobný účinok má aj stimulácia nervus vagus.
Počet prezretí článku: