Odpovedal: vlocka Re: trichotillomania (číslo príspevku 30.864, zo dňa 21.05.2004. videné 8852x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 30864: Rada by som este uverejnila jeden clanok, ktory bol prelozeny z anglictiny. Verim, ze pomoze vela ludom, ktori doteraz zili v domneni, ze su jedini na svete, ktori trpia touto poruchou. Za uverejnenie vopred DAKUJEM! PRECO SOM ESTE NIKDY O TRICHOTILLOMANII NEPOCUL? TTM nie je ziadna nova choroba, ale stala sa iba prednedavnom znama prave novymi metodami liecenia ako aj cez media. Trichotillomania bola po prvykrat spomenuta v odbornej literature uz ca. pred 100 rokmi (jestvuju dokonca zmienky o vytrhavani vlasov v Biblii). Vzbudila pozornost az posledne desatrocia, kedze dovtedy bola povazovana za zriedkavu. TTM byva predstavena v psychiatrickych a psychologickych smeroch ako velka zriedkavost, s ktorou sa s najväcsou pravdepodobnostou clovek nestretne. Este pred kratkym casom vyhladavali postihnuti skor dermatologa ako psychiatra. Prilis sa hambili za to, ze si ubytok vlasov sposobuju sami, a ze budu oznacovani ako “sialeni” alebo “ludia bez kontroly”. Rozsirenie TTM je nezname. Este pred par rokmi bola tato choroba neznama, pretoze postihnuti na celom svete mlcali a zili v tichosti a len velmi zriedka vyhladali pomoc. Epidemiologicke studie, ktore boli nedavno urobene, poukazuju na to, ze trichotillomania nie je vobec zriedkava a trpi nou az 2% obyvatelstva. Najmä media privadzaju ludi k tomu, aby vyhladali pomoc. CO JE TO TRICHOTILLOMANIA? V sucasnosti sa TTM oficialne oznacuje ako porucha kontroly impulzov, podobne ako pyromania, kleptomania ci chorobne hracstvo (podla najnovsej psychiatrickej diagnostickej prirucky DSM-III R)* · opakujuce sa vytrhavanie vlastnych vlasov s dosledkom viditelneho ubytku vlasov · silnejuci pocit napätia bezprostredne pred vytrhnutim vlasu alebo pri pokuse tomuto tlaku odolat · pozitok, uspokojenie alebo odlahcenie pocas vytrhnutia vlasu · tato porucha nema suvis so ziadnou dusevnou ani medicinskou chorobou (napr. s halucinaciami alebo koznymi chorobami) · tato porucha zapricinuje klinicky zjavne utrpenie a obmedzovanie v socialnej a pracovnej oblasti, ako aj v inych aspektoch zivota Viacero expertov vyzaduju, aby bola TTM preklasifikovana medzi obsedantne (nutkave impulzivne) ochorenie. Odlisuje sa od nich ale hlavne “prijemnymi pocitmi” pocas samotneho cinu, ako aj chybajucou tuzbou prestat, ak odhliadneme od dlho pretrvavajucich neprijemnych dosledkov. *Diagnosticky a statisticky manual psychiatrickych poruch. (3.vydanie - prepracovane. American Psychiatric Assosiation. str. 326-328) AKE SU SYMPTOMY ? S touto poruchou sa vzdy spaja emocionalny nepokoj a napätie. Impulz veduci k vytrhavaniu vlasov moze sposobovat velmi silny “vnutorny tlak”! Samotne vytrhavanie vlasov vedie sice ku znacnemu uvolneniu, ale spravidla nasleduju pocity zahanbenia, zurivosti a strachu, sposobene vedomim stratenia kontroly a vzniknutymi lysymi miestami, ktore iba spätne zväcsia vnutorne napätie a vedu opätovne k tomuto nutkavemu impulzu. Lyse miesta a opakujuce sa zistenie, ze vytrhavanie je nemozne mat pod kontrolou, vedu k frustracii a pocitom menejcennosti, zahanbeniu, zlosti na seba sameho. Tieto neprijemne pocity znova iba zosilnuju nutkavy impulz k vytrhavaniu vlasov ( => začarovaný kruh)! Vytrhavanie vlasov väcsinou nie je bolestive. Moze zaberat niekolko minut, ale i niekolko hodin denne. Väcsinou sa vykonava osamote. Väcsina postihnutych, ktora sa prihlasila, su zeny, ale nejestvuje dokaz, ze zeny byvaju postihnute castejsie. AKO A KEDY SA VSETKO VLASTNE ZACNE ? Priemerny vek pre zaciatok trichotillomanie je 12-13 rokov, hoci moze zacat aj ovela skor ci neskor. Niekedy ju moze vyvolat traumaticky zazitok alebo stresove obdobie, napr. zneuzivanie ci smrt blizkej osoby, rodinne konflikty alebo zmena skoly. Ci su taketo pripady pricinou alebo skor vynimkou, je nezname, lebo väcsina postihnutych neuvadza ziaden vyvolavajuci (spustajuci) moment. Pretoze typicky zaciatocny vek je puberta, je mozne, ze TTM sposobuju hormonalne zmeny. V priebehu rokov zaznamenavaju postihnuti casto – v menej stresovych obdobiach –zmiernenie alebo ustupenie priznakov, a potom navrat v novych stresovych situaciach. MOZE TO SPOSOBOVAT K DALSIE PROBLEMY? Neustale sa robia experimenty ako vytrhavanie vlasov zastavit. Napr. nosenim rukavic, ostrihanim nechtov alebo samotnych vlasov uplne nakratko, zalepenim koncekov prstov co obocia lepiacou paskou. Zial tieto pokusy väcsinou zlyhaju, co sposobuje pocity zufalstva a deprimovanosti. Rodicia ci ini rodinni prislusnici len zriedka dokazu pochopit, ako nutkava tato choroba je. Vyroky typu “Preco s tym jednoducho neprestanes?” dokazu vyvolat iba pocity menejcennosti. Pocit, ze vytrhavanie vlasov je nemozne mat pod kontrolou, sposobuje zahanbenie, ktore moze byt zosilnene pocas puberty posmievanim sa a nepochopenim zo strany rodiny, priatelov a spoluziakov. Prave v tomto obdobi sa vyvija sebavedomie a vztah k opacnemu pohlaviu. Co i len male lyse miesto moze mat nicivy a katastrofalny dopad na vyvin v puberte, ktory moze zostat po cely zivot. Hoci vela ludi postihnutych s TTM vedu “normalny” partnersky zivot, je vela takych, ktori sa intimnym vztahom vyhybaju, pretoze maju strach z odhalenia ich trapneho “tajomstva”. Väcsina postihnutych zakryva svoje symptomy tym, ze nosia rozne spony, parochne, umele mihalnice, okuliare, ci pouzivaju ceruzku na obocie. Toto skryvanie sposobuje casto pocit byt nepravym a je pricinou obmedzovania alebo eliminovania mnozstva normalnych cinnosti, napr. plavanie, sport a pod. Postihnuti sa zcasti ocitaju v coraz väcsej socialnej izolacii. Castym sprievodnym javom pri trichotillomanii su socialna fobia a depresie. CO BYVA PRICINOU? TTM nema jedinu pricinu. Vyvolat ju moze traumaticky zazitok, napr. strata blizkej osoby, alebo prevladajuci stres (napr. v dosledku zmeny miesta s tym suvisiace tazkosti v novej skole). Mozna je kombinacia viacerych faktorov, napr. geneticke predpoklady alebo stres. Problem je pravdepodobne heterogenny, t.j. TTM je symptomom vyvolany roznymi faktormi (psychosocialnymi, neurochemickymi a genetickymi), ktore sa vzajomnym posobenim navzajom zosilnuju. Aby sme mohli urcit presnu pricinu, bude potrebny sirsi vyskum. V sucasnosti sa povazuje tricholomania (ako aj vela inych psychickych poruch) za medicinsku chorobu. Jedna biologicka teza, ktora musi byt este lepsie preskumana, znie, ze TTM moze byt vyvolana chemickou nerovnovahou v mozgu. Vedci ale iba teraz zacali s jej vyskumom. JE TRICHOTILLOMANIA PRIBUZNA S INYMI CHOROBAMI? Niektori postihnuti trpia aj inymi obsedantnymi ochoreniami, ako napr. nutkave pocitanie, umyvanie (sa) alebo kontrolovanie. Existuje tolko podobnosti medzi trichotillomaniou a obsedantnymi (nutkavymi) ochoreniami, ze niektori odbornici povazuju TTM za “variantu” obsedantnych ochoreni. Tento nazor potvrdzuje i fakt, ze pri obsedantnych ochoreniach a trichotilloamanii pomahaju casto tie iste lieky. Na druhej strane, ak je trichotillomania iba symptomom obsedantneho ochorenia, potom by sa u nej dali ocakavat aj ine symptomy obsedantnych ochoreni, ako napriklad rovnake rozdelenie postihnutych podla pohlavia. Vytrhavanie vlasov ma s nimi podobnost asi ako napr. s Tourettovym syndromom: Tourettov syndrom je porucha, ktora je charakteristicka motorickymi alebo vokalnymi « tikmi ». Nemenej zriedkave su nutkave myslienky ci cinnosti. Tourettov syndrom, nutkave ochorenia a trichotillomania sa podobaju casto mnohym inym ochoreniam. Hoci lieky, ktore pomahaju pri Tourettovom syndrome, mozu casto pomoct aj pri obsedantnych ochoreniach (a naopak), jedna sa v mozgu o dve uplne rozlicne neuro-chemikalie a oblasti. Depresie su pri trichotillomanii velmi beznym sprievodnym ochorenim. Niekedy su podmienene priamo (neuro-biochemicky) a niekedy byvaju sposobene neustalym sa posmievanim, nepochopenim a pocitmi menejcennosti. Male percento ludi s TTM zazilo vela traum, napr. sexualne alebo telesne zneuzivanie, rozvody, rodinne problemy, alebo straty blizkych osob. Casto sa u nich vyskytuju aj ine symptomy okrem vytrhavania vlasov: drogy, problemy s alkoholom, umyselne si ublizenie, nestabilne vztahy, naladovost alebo dokonca samovrazedne pokusy. Aku ulohu ma popri tom trichotillomania, nie je doteraz zname. Dalsie napadne priznaky, ktore sa davaju niekedy do suvisu s TTM, su: obhryzanie si nechtov, cmulanie palca (u deti), udieranie hlavy, alebo nutkave skrabanie. Castym sprievodnym javom je nutkave skrabanie resp. vytlacanie vyrazok, ktore moze viest k telesnym i dusevnym jazvam. AKE SU MOZNOSTI LIECBY ? Pretoze presna pricina u postihnuteho casto nie je znama, casto sa musia vyskusat viacere moznosti liecby, kym sa najde ta ucinna. A pretoze kazdy pokus trva viacero tyzdnov i dlhsie, je potrebnej vela trpezlivosti, kym sa dostavia prve uspechy. Vela postihnutych si cely zivot mysli, ze su s touto “komickou” poruchou jedini na svete a citia velku ulavu, ked sa o nej cez media dozvedia. Toto im casto pomoze z izolacie a sebaobvinovania. Tiez je velkou utechou vediet, ze jestvuju mozne a efektivne moznosti liecby tejto choroby. Existuju 2 metody liecby, ktore su vedecky preskumane a povazuju sa za efektivne: 1) terapia 2) liecba liekmi. 1) Pocas terapie sa postihnuti ucia strukturovanou metodou zaznamenat symptomy a s nimi suvisiace sposoby spravania, dosiahnut zvysenie pozornosti pri vytrhavani, navyknut si na “nahradne” spravanie, ktore posobi “proti” vytrhavaniu, a par inych technik, ktore su ucinne v boji proti trichotillomanii. Pre väcsinu postihnutych je na efektivne vyliecenie trichotillomanie nepostradatelna individualna hlbkova analyza spravania ako aj liecenie terapeutmi, ktori uz maju s liecenim TTM skusenosti. Terapia ponuka liecenie bez vedlajsich ucinkov. Recidivy sa liecia vzdy tymi istymi metodami. Nevyhodou je nedostatok skusenych terapeutov, zdlhavost liecby a financne naklady. Terapia je pravdepodobne liecbou cislo jeden, hoci niektori postihnuti nie su o tom presvedceni. Hoci si myslia, ze vytrhavanie vlasov nie je mozne zastavit, a su nazoru, ze terapeuticke metody su podobne tym, ktore uz sami vyskusali, zvykne byt terapia velmi efektivna. To, ze sa postihnuti dozvedia, ze trichotillomania je choroba, a nie nekontrolovatelny zlozvyk, pomaha velmi efektivne pri odburavani sebaznicujucich myslienok , neodporuje ale zaroven ucinnosti terapie. Studie o obsedantnych ochoreniach dokazuju, ze terapia skutocne dokaze zmenit biologicku cinnost mozgu. 2) V poslednych rokoch stoja v strede vyskumu lieky. Hoci u niektorych jedincov lieky jednoznacne (aspon priebezne) pomahaju, v niekolkych studiach sklamali. Chybaju studie, ktore by dokazali, ako su lieky efektivne z dlhodobeho hladiska. Ak sa po vysadeni liekov nenasadi terapia, pravdepodobne sa symptomy trichotillomanie neskor znova objavia. Pozitiva liekov su: pohodlnost liecby, redukcia depresii alebo inych nutkavych ochoreni (ak su pritomne) a kompatibilita s presvedcenim, ze trichotillomania je medicinska choroba. K negativam patria obmedzena ucinnost pri väcsine postihnutych, mozne vedlajsie ucinky, teoreticke rizika pri ich dlhorocnom uzivani, dokonca mozne zhorsenie sa choroby. Najcastejsie pouzivane lieky pri liecbe trichotillomanie su: Fluoxetin, Sertralin, Clomipramin, Lithiumkarbonat, Fluvoxamin, Paroxetin, Valproat Vela inych liekov – napr. ine skupiny antidepresiv a upokojujucich prostriedkov boli uspesne iba sporadicky. V niektorych pripadoch bola ucinna hypnoza. Vhodne mozu byt aj doplnkova liecba. Aj ked je liecba terapiou a liekmi proti TTM ucinna, pri psychologickych problemoch je potrebne nasadit skupinovu alebo individualnu psychoterapiu. Terapeuticke skupiny su tiez velmi ucinnou metodou, ako sa dostat z pocitov hanby a izolacie. Viac informacii: The Trichotillomania Learning Center 1215 Mission St. Suite #12 Santa Cruz, Ca. 95060 USA tel.(408) 457-1004 Internet: www.trich.org E-mail: trichster@aol.com Carol Novak, M.D. Copyright 1996