ALERGIA

Je jar. Slnečné lúče odstraňujú zimnú depresiu. Všetko pučí a kvitne. Zakázané snežienky, ohnivé pohľady... Slnko volá do prírody. Pálenie očí, kýchanie, kašeľ. Je to jarná viróza, alebo už moja každoročná ALERGIA? Prečo práve ja? Je potrebné aj v dnes užívať každý deň tabletku?

IMUNITNÁ ODPOVEĎ

Základnou funkciou imunitného systému je odlišovať vlastné od cudzieho a cudzie odstraňovať. Imunogén je molekula, ktorá môže navodiť imunitnú odpoveď (tvorbu protilátok), antigén je cudzorodá látka (peľ, prach), ktorá vyvoláva alergickú reakciu s protilátkami alebo receptormi buniek. Alergická reakcia je hypersenzitívna (prehnaná) reakcia organizmu na antigény bežne prítomné v našom prostredí. Imunitná odpoveď je regulovaná aj neuroendokrinnými a psychickými vplyvmi, ako aj výživou. Podvýživa, ale i nadbytočný príjem potravín môžu zvyšovať výskyt infekcií i rakoviny. Nedostatok proteínov, vitamínov a stopových prvkov, ako i prebytok mastných kyselín zhoršujú činnosť imunitného systému. Na imunitný systém má nepriaznivý vplyv aj okolité prostredie ak je znečistené exhalátmi alebo rôznymi chemikáliami - východným smogom (oxidy síry), alebo západným smogom (oxidy dusíka).

PRÍČINY ATOPICKEJ REAKTIVITY

Pojmom atopia sa označuje vrodená tendencia produkovať protilátky IgE proti mnohým alergénom, ktoré sa bežne vyskytujú v prírode a ktoré prenikajú do organizmu vdýchnutím, konzumáciou alebo kontaktom. Príčina atopie nie je celkom objasnená, dedičné faktory majú však významnú úlohu pri vzniku atopickej reaktivity. Alergén vyvoláva v postihnutom tkanive komplexnú reakciu sprostredkovanú hlavne histamínom ale i ďalšími látkami. Najčastejšie je postihnutá sliznica nosa - alergická rinitída, spojovky - alergická konjuktivitída, priedušky - astma, zriedkavejšie koža - alergická dermatitída alebo tráviaci trakt (alergická gastroenteropatia). Imunitnou reakciou môže byť postihnutý ktorýkoľvek orgán, a v priebehu ochorenia môžu byť postihnuté rôzne orgánové systémy. Najťažšou formou imunitnej odpovede sprostredkovanej protilátkami IgE súčasne vo viacerých orgánoch je anafylaktický šok, ktorý môže postihnutého ohroziť na živote.

ATOPICKÉ ALERGÉNY

Väčšinou sú to prírodné, vzduchom prenášané častice: peľ rastlín (kvety, stromy, trávy), pliesne, roztoče z domáceho prachu, srsť zvierat (kôň), moč (hlodavci), sliny (mačka). Najviac alergénov vo vzduchu je ráno do 10. hodiny, vo veternom počasí a pred búrkou. Okrem toho tvorbu protilátok IgE vyvolávajú aj antigény z potravy. Najčastejšie sú to morské ryby, vajcia (bielok), kravské mlieko, oriešky, niektoré druhy surovej zeleniny (zeler) a ovocia (jablká). Iné potraviny vyvolávajú reakcie podobné alergickým, ale nedochádza k tvorbe protilátok (čokoláda, citrusové plody). Niektoré potraviny zvyšujú obsah histamínu v organizme, čím môžu zvýrazňovať priebeh alergickej reakcie (napr. syry alebo ryby - tuniak, makrela). Niektoré inhalačné alebo kontaktné alergény reagujú skrížene s potravinovými alergénmi: napr. breza - jablko, latex - banán, srsť mačky - bravčové mäso a iné). Najčastejšími peľovými alergénmi v strednej Európe sú: breza (apríl - máj), lieska (február - marec), jelša (február - apríl), trávy (máj - jún), palina (august).

NAJČASTEJŠIE ALERGICKÉ OCHORENIA

	SENNÁ NÁDCHA (ALERGICKÁ RINITÍDA) Alergická reakcia sa prejavuje vodnatou sekréciou z nosa, záchvatmi kýchania, svrbením nosa, ústnej dutiny a hrdla, upchatým nosom, bolesťami hrdla až suchým kašľom. Často býva súčasne i zápal spojoviek so slzením a vyhýbaním sa svetlu. Pri peľovej alergii je ochorenie sezónne (polinóza), pri alergii napr. na domáci prach, môže byť toto ochorenie celoročné (pereneálne). Súčasťou sú i celkové prejavy slabosti a vyčerpania najmä po záchvatoch kýchania.
	ZÁPAL SPOJOVIEK (ALERGICKÁ KONJUKTIVITÍDA) Spojovky sú prekrvené, červené a presiaknuté nahromadením tekutiny najčastejšie vo forme opuchu pod očami alebo poklesom a opuchom viečok. Často je súčasne postihnutá i nosná sliznica.
	ZÁPAL PRIEDUŠIEK (ALERGICKÁ ASTMA) Je prejavom zvýšenej imunologickej reaktivity a tvorby IgE s postihnutím priedušiek. Vdychované látky vyvolávajú záchvaty sťaženého dýchania s piskotmi na pľúcach, pocit nedostatku vzduchu a kašeľ. Po dlhšom záchvate môže sa vyskytnúť i vykašliavanie. V patogenéze astmy sa uplatňujú aj nealergické mechanizmy. Atopická, imunologicky podmienená astma sa označuje ako extrinsic astma. Niekedy vzniká neskôr na podklade iného neliečené alergického ochorenia (alergickej rinitídy).

ZRIEDKAVEJŠIE ALERGICKÉ OCHORENIA

	ZÁPAL KOŽE (ATOPICKÁ DERMATITÍDA - EKZÉM) Často sa vyskytuje u pacientov s alergickou nádchou. Ochorenie začína v dojčenskom veku a zriedkavo pretrváva do dospelosti. Prejavuje sa svrbením kože, ktorá je suchá a šupinatá. Často je koža červená (erytém), alebo s drobnými vyrážkami (najmä na predlaktí). Emócie, potenie, námaha a zmeny teploty prejavy ochorenia zhoršujú.
	PORUCHY TRÁVENIA (ALERGICKÁ GASTROENTEROPATIA) Do dvoch hodín po požití alergénnej potravy sa objavia bolesti brucha, pohyby čriev, pocity na zvracanie alebo hnačka. Typickým prejavom je i nepríjemne páchnuca stolica. Zápcha a nepravidelné vyprázdňovanie čriev zhoršujú i iné prejavy alergií. Tieto ťažkosti sa dostavujú len po určitých potravinách, ktoré je preto potrebné rozpoznať a eliminovať zo stravy.
	ANGIOEDÉM A URTIKÁRIA Sú kožné formy anafylaktickej reakcie na lieky a potraviny. Vplyvom alergickej reakcie sa rozšíria cievy v koži (koprivka) a zvýši sa priepustnosť ciev v podkoží pre tekutinu (opuch = edém). Opuchnuté pupence sú biele alebo červené, a svrbia. Môžu sa objaviť kdekoľvek a trvajú väčšinou do 24 hodín.
	ZÁPAL PRÍNOSOVÝCH DUTÍN (ALERGICKÁ SINUSITÍDA) Okrem infekčného zápalu sa predpokladá i možnosť alergického zápalu sliznice prínosových dutín s následnou poruchou komunikácie s nosovou dutinou a bolesťami v oblasti sínusov, alebo prejavujúcimi sa bolesťami hlavy.
	ALERGICKÁ BOLESŤ HLAVY Predpokladá sa cievny mechanizmus bolesti hlavy spúšťaný alergénom - inhalačným alebo z potravy. Potrebné je odlíšiť bolesť hlavy pri sínusitíde a pri migréne, pretože aj záchvat migrény môže byť vyvolaný niektorými potravinami. Alergické bolesti hlavy sú častejšie u detí - podľa niektorých štúdií až 45% bolesti hlavy u detí súvisí s alergiou na potraviny. V dospelosti je výskyt tohto typu bolesti hlavy menej častý. Ako možné alergény sa uvádzajú citrusové plody, čaj, čokoláda, kravské mlieko, oriešky, bravčové mäso, nápoje s kofeínom, surová zelenina, alebo ovocie. Známa je súvislosť bolesti hlavy s obsahom glutamátu sodného v niektorých jedlách (syndróm čínskej reštaurácie). Odporúča sa viesť si denník a zaznamenávať prípadnú súvislosť bolesti hlavy s jedlom. Tieto potraviny je potrebné vylúčiť z jedálneho lístka (eliminačná diéta).
	ALERGICKÁ BOLESŤ UCHA (OTITÍDA) Alergický zápal stredného ucha je častý najmä u detí, ako najčastejšie alergény boli zistené kravské mlieko, obilie, vaječný bielok, oriešky a sója. Aj pacienti so sezónnou alergickou rimitídou udávajú niekedy bolesti v oboch ušiach.
	ALERGICKÁ BOLESŤ KĹBOV A SVALOV Často sa vyskytuje únavnosť, tuhosť svalov a bolesti v kĺboch pri potravinovej alergii, ktoré môžu imitovať aj polyartritídu.
	PSYCHICKÉ ZMENY PRI ALERGII Predpokladá sa súvislosť medzi abnormálnou imunitnou odpoveďou a zmenách správania (hyperaktivita), chronickým únavovým syndrómom, nespavosťou, depresiou, anxietou, poruchami koncentrácie a pamäti.
	ANAFYLAKTICKÝ ŠOK Imunitná reakcia sprostredkovaná IgE protilátkami nastáva vo viacerých orgánoch súčasne. Alergénom môže byť potravina (arašidy, orechy, ryby), lieky (injekcia penicilínu), bodnutie hmyzom (ovad, včela). Postihnutý je najčastejšie srdcovo-cievny a dýchací systém. Reakcia sa objavuje v priebehu niekoľkých sekúnd až minút po styku s antigénom. Po pocite strachu a úzkosti nasledujú príznaky postihnutia životne dôležitých orgánov: pokles krvného tlaku a následný šokový stav spôsobený prienikom tekutiny z ciev, čím sa zníži objem cirkulujúcej krvi. Pacient musí byť uložený vodorovne s vyvýšenými dolnými končatinami. Potrebné je rýchle podanie adrenalínu a doplnenie tekutín. Pri opuchu hrtana je potrebné zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest. Bez rýchlej lekárskej pomoci môže ísť o život ohrozujúci stav. Odporúča sa ( u precitlivených jedincov) mať pri sebe, najmä na odľahlých miestach bez dostupnej lekárskej pomoci, lieky prvej pomoci (napríklad tabletu účinného antihistaminika a adrenalín v laickej jednorazovej injekčnej striekačke). Našťastie väčšina reakcií prebieha s postihnutím viacerých systémov - pokles krvného tlaku, poruchy dýchania, ekzém, hnačka s oneskorením a miernejšie (anafylaktoidná reakcia). Môže byť vyvolaná aj fyzickou námahou, jedlom, emocionálnym stresom, vysokou teplotou. Boli publikované aj zriedkavo sa vyskytujúce prípady anafylaktického šoku po pohlavnom styku u žien na alergén obsiahnutý v ejakuláte.

PREVENCIA ALERGIE

Najúčinnejšou prevenciou a liečbou alergie je obmedzenie kontaktu chorého s antigénom na ktorý je precitlivený. Prostredie, v ktorom sa chorý pohybuje by malo byť zbavené alergénov - napr. byt bez kobercov, záclon a závesov, používajú sa i práčky vzduchu, špeciálne vysávače a iné prostriedky. V noci sa odporúča používať antialergické paplóny, matrace a vankúše, nad ránom by sa nemali otvárať okná, pretože najviac alergénov je v ovzduší ráno, najmä pri veternom počasí. Domáce zvieratá v byte sa neodporúčajú, ak sú prítomné, treba ich často umývať, a nemali by sa zdržiavať v miestnosti, kde chorý spí. Na priebeh ochorenia majú výrazný priebeh i psychické faktory, potrebné je odstrániť stresy, dostatok dovolenky, ideálny je pobyt pri mori s dostatočnou vlhkosťou vzduchu každý rok. V prípade kvitnutia rastlín je vhodné aby bol chorý na vrchole sezóny v inom prostredí (vysokohorskom, v jaskyni, pri mori). Dôležitá je správna životospráva najmä pri prechode ročných období (zima-jar). Podľa tradičnej indickej medicíny - ájurvédy sa odporúča pôst, odhlienenie organizmu napríklad tzv. terapeutickým zvracaním, črevná sprcha a podobné opatrenia.

LIEČBA POSTIHNUTÉHO ORGÁNU

Sliznicu nosa je potrebné chrániť pred účinkom chemikálií a nedráždiť ju lokálne, najmä látkami, ktoré zužujú cievy. Niektoré antihistaminiká obsahujú aj látky zlepšujúce priechodnosť nosnej sliznice (Disophrol). Kromoglykonáty ovplyvňujú niektoré bunky (mastocyty), čím zmierňujú príznaky zápalu. Používajú sa aj kortikoidy lokálne napr. pri alergickej rinitíde, astme alebo ekzéme.

DLHODOBÁ CELKOVÁ LIEČBA ALERGIE

ANTIHISTAMINIKÁ

Celkovo podávané antihistaminiká (blokujúce H1 receptory) nie vždy ovplyvnia všetky prejavy alergie, pretože histamín nie je jedinou látkou spúťajúcou alergickú reakciu. Liečba je úspešná u 60 - 80 % pacientov, ale s dĺžkou podávania sa účinok týchto liekov znižuje. Okrem klasických antihistaminík (Dithiaden) sa najčastejšie používajú antihistaminika 3. generácie (Zodac, Claritine, Zyrtec, Kestine, Loratidin). Pri neúspechu liečby sa podávajú celkovo glukokortikoidy, vzhľadom na nežiaduce účinky je vhodné ich krátkodobé podávanie.

HYPOSENZIBILIZÁCIA

Do organizmu sa podávajú malé dávky alergénu v stúpajúcej dávke, s cieľom znížiť odpoveď organizmus pri styku s alergénom. Táto terapia sa začína 3 - 6 mesiacov pred začiatkom sezóny. Niekedy môže byť aj táto liečba neúspešná, pretože môže vzniknúť alergia na iné alergény.

PODPORNÁ LIEČBA PRÍRODNÝMI PROSTRIEDKAMI

V alternatívnej liečbe sa odporúčajú doplnky výživy zlepšujúce činnosť imunitného systému: esenciálne mastné omega-3 a omega-6 mastné kyseliny (Púpalka dvojročná, EPA, DHA), koenzým Q-10, magnézium a kalcium, vitamín C vo vysokých dávkach, antioxidačné látky (vitamíny A, C, E, selén, N-acetylcystein), glutation, glutamín, kyselina pantotenová, vláknina a acidofilné baktérie pre správnu činnosť čreva (acidophillus). Dobré skúsenosti sú i s extraktmi z Ginkgo biloba a s liečivou bylinou Archangelika lekárska. Väčšina z týchto odporúčaných prípravkou je voľno predajná v lekárňach alebo v špecializovaných predajniach. Dôležité je, aby sa telo zbavovalo toxínov (škodlivých metabolických produktov) napríklad pomocou detoxikačných čajov a prípravkov. Prospešný je aj telesný pohyb napr. rýchla chôdza alebo beh v prírode v čase nízkeho výskytu alergénov (večerné hodiny). Odporúča sa aj celkové otužovanie - sprchy striedavo horúcou a studenou vodou pre zlepšenie činnosti autonómneho nervového systému. Dôležité je aj dodržiavanie zásad psychohygieny a vyhýbanie sa stresujúcemu prostrediu.

ODPORÚČANÉ STRÁNKY

Stránky o alergii (anglicky)

Informácie pre alergikov

Rady pre alergikov

Potravinová alergia

Liečba astmy

Alergia a nervový systém

Alergia a bolesť hlavy

Alergická rinitída a sinusitída

Peľové informácie pre Českú republiku

Aktuálne peľové spravodajstvo pre Európu a Slovensko (nemecky, anglicky)