Poštípanie hmyzom

Poštípanie hmyzom u zdravého človeka

Jed hmyzu  spôsobuje  malé miestne poškodenie, ale pri nadmernom množstve môže jed vyvolať aj celkovú reakciu organizmu. Vpichnutie každý človek zvyčajne spozoruje, lebo bodnutie hmyzom je bolestivé. V mieste vpichu sa vytvorí lokálna  reakcia charakterizovaná začervenaním a opuchom s miernou bolestivosťou, zvýrazňujúcou sa na tlak. Lokálna reakcia môže pretrvávať 1-2 dni. Veľká lokálna reakcia vzniká pri poštípaní včelou alebo osou v blízkosti dýchacích ciest alebo v ústnej dutine, kedy dochádza k opuchu jazyka alebo hrdla, čo  môže spôsobiť  zúženie dýchacích ciest a ohroziť život postihnutého zadusením. Bolestivé sú poštípania vo veľmi husto inervovanom tkanive ako sú končeky prstov a pery úst.  Ani väčší počet vpichov však spravidla život postihnutého neohrozuje. Toxická reakcia závisí od množstva vpraveného jedu. Približne u 10% poštípaných sa môže vyvinúť celková reakcia, a to iba v prípade, že poštípanie bolo mnohonásobné. Známa je otrava  včelím jedom po poštípaní 2340 vpichmi. V literatúre sa spomína usmrtenie 4- ročného  dievčatka 250 osími vpichmi. Súčasné ochorenia, ako sú  astma, ischemická choroba srdca a vysoký tlak krvi môžu zvyšovať riziko úmrtia po poštípaní. Je tiež známe, že u včelárov sa môže vyvinúť  vysoký stupeň tolerancie a poštipnutie môže vyvolať len malú alebo žiadnu reakciu. Tolerancia klesá medzi sezónami, a preto každé prvé poštípanie v sezóne spôsobuje väčšiu reakciu, než nasledujúce. Mechanizmus tolerancie má imunologickú podstatu. Opakovanými poštípaniami včelami získavajú včelári vysokú hladinu protilátok (IgG) proti včeliemu jedu.

Blanokrídly hmyz (Hymenoptera)

Jedy hmyzu obsahujú  vazoaktívne amíny a peptidy- hlavne histamín a kiníny, ktoré sú príčinou pseudoalergických a zápalových reakcií aj bez účastí mechanizmov precitlivenosti . Asi 50% hmotnosti  včelieho jedu tvorí mellitin - peptid, schopný navodiť hemolýzu a pôsobí ako silný histaminoliberátor. Hoci je najobsiahlejšou zložkou, je ako antigén relatívne slabý. Ďalšími komponentmi sú proteíny, ktoré majú charakter enzýmov –fosfolipáza, tvorí asi 12% hmotnosti jedu, a hyaluronidáza približne 2%. Neurotoxický peptid apamin sa podieľa  2%. Bližšie neurčený peptid má  schopnosť navodiť priame uvoľnenie histamínu. Za antigénne najúčinnejšiu súčasť jedu sa považuje fosfolipáza, ktorá je v izolovanom stave asi 5- krát účinnejšia ako celý jed a hyaluronidáza, ktorá má  trojnásobný účinok celého jedu

Osí jed obsahuje tiež hyaluronidázu, ktorá tvorí 2% jeho hmotnosti a fosfolipázu , ktorá sa podieľa  asi 0,4%. Aj keď je enzýmová aktivita osieho jedu  zrovnateľná s komponentmi včelieho jedu, ich štruktúra aj relatívna molekulová hmotnosť sú odlišné a oba enzýmy sú iba slabými, málo významnými antigénmi. Jednoznačne najdôležitejším osím proteínovým antigénom je  A5 tvoriaci asi 15% jeho hmotnosti.

Z uvedeného vyplýva, že antigénne komponenty jedu včiel a ôs sa značne líšia a nevyvolávajú skríženú reakciu medzi týmito druhmi hmyzu. Naproti tomu jednotlivé druhy ôs majú radu alergénov spoločných, a navodia teda ľahko skríženú reaktivitu.

POŠTÍPANIE HMYZOM U ALERGICKÉHO  ČLOVEKA

Senzibilizujúce bodnutie vedie k tvorbe špecifických IgE protilátok, ktorými sa obalia tkanivové mastocyty a cirkulujúce bazofily a nasledujúce bodnutie  môže spustiť kaskádu dejov  alergickej reakcie I.typu podľa Coombsa a Gella. Protilátková odpoveď v triede IGE je väčšinou dlhodobá, môže pretrvávať až 25 rokov po bodnutí. Pri každom bodnutí je navodená protilátková odpoveď triedy IgG - najmä IgG4. U často exponovaných  osôb, ktoré dostávajú veľký počet  žihadiel (napr. včelári), môže byť táto odpoveď tak vysoká, že IgG4 pôsobia ako blokujúca protilátka a významne chránia proti spusteniu alergickej reakcie. Hladina IgG protilátok na rozdiel od dlhodobej produkcie  IgE protilátok  rýchle klesá už po niekoľkých mesiacoch od posledného bodnutia, takže po zimnej prestávke  môže predtým odolný včelár reagovať na pichnutie včelou silnou alergickou reakciou.

 Diagnóza a identifikácia vyvolávateľa alergických reakcií po poštípaní  hmyzom

Väčšinou nerobí problémy. Dôležitou súčasťou diagnostického procesu, ktorý je potrebný pre stanovenie liečebnej stratégie, je dôkaz  vyvolávateľa a určenie stupňa precitlivenosti, z ktorého bude vychádzať indikácia špecifickej imunoterapie. Retrospektívne populačné štúdie potvrdzujú  výskyt anafylaktických (šokových) reakcií a odhadujú ich na 0,4%, avšak veľa pozorovateľov tvrdí, že ich početnosť je až 3%. Atopici predstavujú až 33 –40% týchto prípadov.

Vyšetrenie na základe anamnézy sa vykonáva v časovom odstupe od alergickej reakcie. Pozostáva z testov in vitro (stanovenie špecifického IgE metódou ELISA alebo RAST) a in vivo (prick test a intradermálny test). Po poštipnutí môžeme ihneď stanoviť hladinu špecifického  IgE. Metódy stanovenia IgE protilátok proti  hmyzím alergénom  v organizme pacienta dokazujú len voľné, cirkulujúce protilátky. Pri nízkej hladine špecifických protilátok IgE môže byť väčšina týchto protilátok viazaná na mastocytoch a bazofiloch, a tak odlišné  výsledky kožného testovania a testovania in vitro nemusia byť v jednoznačnom rozpore. Aj napriek pokrokom v oblasti laboratórnej  diagnostiky zostáva stále najvýznamnejšie kožné testovanie hmyzími alergénmi. Kožné testy sa odporúča vyšetrovať až po niekoľkých týždňoch. Pozitivita kožného testu pretrváva podstatne dlhšie  ako hladina špecifického IgE.

Diagnostické alergény pozostávajú z extraktov zo žihadiel a jedových vakov, prípadne z čistého jedu osy alebo včely. Aplikujú sa vpichovou metódou (prick test) alebo intradermálne. Pri oboch spôsoboch je potrebné dodržať protišokové opatrenia pre možné riziko lokálnej i celkovej reakcie.

 STUPNE  ALERGICKEJ  REAKCIE

Alergické reakcie  po poštípaní hmyzom sa  rozdeľujú do stupňov 0 až IV. Zaradenie  pacientov  do jednotlivých skupín má svoj význam pre určenie správnej počiatočnej koncentrácie alergénu na testovanie, pri určení počiatočnej dávky očkovacej látky pre pacientove liečenie a tiež pri hodnotení úspešnosti liečby - pri novom bodnutí hmyzom a ďalšom sledovaní chorého v procese  liečby.

Alergická reakcia závisí od stupňa senzitivity. Závažnosť reakcie sa klasifikuje do 5 stupňov.

LIEČBA  PRI POŠTÍPANÍ  HMYZOM

Liečba závisí od stupňa závažnosti reakcie po poštípaní.

Pri miestnej reakcii stačia bežné zásahy, ako je odstránenie žihadla včely pinzetou, bodnuté miesto potrieť slanou vodou, dezinfekčnou tinktúrou alebo kolínskou vodou, tým bude nebezpečie infekcie menšie. Na postihnuté miesto priložiť  ľadový alebo alkoholový obklad. Pri pichnutí do krku alebo do úst treba hneď cucať kúsok ľadu alebo si dať do úst studenú lyžicu. Potom čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc.

Pacienti alergickí na poštípanie hmyzom sa liečia  symptomaticky podľa klinických prejavov  precitlivenosti na jed hmyzu. Pri prejavoch stupňa 0 vystačíme so studenými obkladmi, pri silnom svrbení sú vhodné  kortikoidné krémy. Pri stupni I a II sa podávajú antihistaminiká injekčne do svalu. Pri vyššom stupni precitlivenosti sú zásahy  laickej prvej pomoci obvykle málo účinné. Postihnutému  v šoku je  nutné udržovať základné životné funkcie dýchaním z úst do úst a je potrebné ho rýchle dopraviť k lekárovi, kde mu zabezpečia  odbornú liečbu. Pri celkovej reakcii a pri potvrdenej  alergii na hmyz  je liekom voľby adrenalín, ktorý treba podávať  podkožne opakovane podľa stavu, pri šoku aj intravenózne. Antihistaminiká a kortizonoidy sú doplňujúcimi liekmi spolu s beta antagonistami v inhalačnej forme. Opatrenia na zabezpečenie cirkulácie a dýchania sú nevyhnutné pri vyvíjajúcom sa anafylaktickom šoku.

Po prekonanej celkovej reakcii na jed hmyzu  je potrebné urobiť zásadné opatrenia. Keďže karenciu alergénu nie je možné zabezpečiť, pacient  musí byť informovaný o včasnej a účinnej samoliečbe, mal by byť vybavený preukazom  s uvedením diagnózy alergie na včelí alebo osí jed a návodom ako postupovať v prípade poštípania hmyzom a musí byť vybavený osobným pohotovostným balíčkom.

osobný pohotovostný balíčEK

Špecifická imunoterapia

Dlhodobým účinným  a najefektívnejším  riešením je špecifická  imunoterapia, o ktorej môže rozhodnúť  a ktorú môže realizovať len kvalifikovaný a skúsený odborník. Na základe anamnézy a testov určí jej dávku, intervaly a trvanie. Musí pritom vychádzať z aktuálneho komplexného zhodnotenia zdravotného stavu alergika a podľa toho voliť najvhodnejší postup.

Na hyposenzibilizáciu sa používa výťažok z tela hmyzu. Táto liečba sa zameriava  na zmiernenie až odstránenie  alergickej reakcie po poštípaní. Extrakt  sa podáva postupne od najslabšej až po silnejšie koncentrácie. Počiatočná koncentrácia sa určuje podľa stupňa reakcie na bodnutie hmyzu. Liečebná kúra trvá niekoľko mesiacov a po jej ukončení je precitlivený človek pred následkami uštipnutia chránený. Vzhľadom nato, že sa táto odolnosť  po nejakom čase vytráca, musí pacient v pravidelných intervaloch  injekcie opakovať. Už po 2 mesiacoch liečby sú pacienti chránení. Hyposenzibilizačná liečba je nutná u každého stupňa alergickej reakcie, to znamená aj  pri stupni O, pretože pri ďalšom uštipnutí hmyzom môže nastať anafylaktický  šok, ba i smrť.

Precitlivený pacient na hmyz sa musí pred hmyzom chrániŤ

MUDr. Danka Švecová, PhD.

Posledná aktualizácia: 18.08.2001
WEB-master: PEKUR s.r.o.
Copyright © Edusan 2000