Príčinou infarktu je najčastejšie krvná zrazenina (trombus) v arterioskleroticky zmenenej cieve zásobujúcej srdce, ale zriedkavejšie môže spôsobiť infarkt aj spasmus (kŕčovité zúženie) zdravej koronárnej artérie. Mortalita (úmrtnosť) na infarkt myokardu je najvyššia v prvých dvoch hodinách po vzniku prvých príznakov. Podľa údajov WHO až 1/3 všetkých úmrtí je spôsobená srdcovo-cievnymi ochoreniami a 1/3 pacientov s infarktom myokardu sa nedostane živých do nemocnice. Každý deň je len v USA približne 2800 ľudí postihnutých týmto ochorením.

Typická bolesť pri srdcovom infarkte vychádza zo stredu hrudníka na prsnej kosti.

Srdcový infarkt však nie vždy bolí. Môže sa prejavovať aj ako žalúdočná nevoľnosť, pocit skráteného dychu, závratov alebo len pocitom tlaku v hrudníku. Tlaková alebo pálivá bolesť (pocit žehličky) môže byť lokalizovaná v hrudníku, ale aj v krku, v čeľusti, v krku, v chrbte, v uchu, v ramene, alebo môže vyžarovať do ruky (väčšinou vľavo). Pacient je bledý, slabý, rýchlo dýcha, má studený pot, môže kašľať, zvracať, alebo mať búšenie srdca. V sede sa zvyčajne príznaky zmiernia. Infarkt môže mať aj iný priebeh, môže sa prejaviť aj ako tzv. náhla smrť (najmä u mužov vo veku 40 – 50 rokov). Niekedy naopak môže srdcový infarkt prebiehať bez nápadnejších príznakov (“silent”). Pred infarktom môžu byť niekedy prítomné pocity vyčerpanosti, únavy, závratov, bledosti, modrých pier, alebo šedej farby kože. Varovné príznaky (bolesť na hrudníku, únava, bledosť, kruhy pod očami) sa môžu objaviť aj o niekoľko dní alebo mesiacov skôr.

Vzhľadom na rôznorodosť príznakov je potrebné myslieť na srdcový infarkt najmä u ľudí s prítomnosťou rizikových faktorov: muži vo veku nad 40 rokov, vysoká hladina cholesterolu, fajčenie, nadužívanie alkoholu, hormonálna antikoncepcia u žien, cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, cievne ochorenia v rodine a pod. Aj zníženie krvného tlaku pri alergickej anafylaktickej reakcii (napr. na lieky alebo potraviny) môže spôsobiť nedokrvenie srdcového svalu.

Pri najmenších pochybnostiach je potrebné lekárske vyšetrenie, prípadne aj hospitalizácia (pozorovanie) najlepšie v nemocnici na koronárnej jednotke. Potrebné je EKG vyšetrenie, ktoré je abnormálne vo väčšine prípadov (ale nie vždy). Diagnózu môže pomôcť upresniť aj biochemické vyšetrenie krvi (vzostup myokardiálnych enzýmov). Ak je pacient pri vedomí a nezvracia, je mu možné podať Acylpyrín ako prevenciu zhlukovania krvných doštičiek a zrážania krvi. V nemocnici je možné podať lieky zo skupiny betablokátorov, ktoré môžu zabrániť komplikáciám srdcového infarktu (liečba porúch srdcového rytmu). Na špecializovanom pracovisku je možné realizovať aj trombolýzu, ktorej cieľom je rozpustiť zrazeninu v koronárnej cieve.

Čo robiť pri srdcovom infarkte ? Možnosti sú obmedzené. Vždy zavolať rýchlu lekársku pomoc (RZP – sanitka, vrtuľník a pod.), zostať pri chorom, pacient musí zostať v pokoji, pri srdcovej zástave alebo zástave dýchania neodkladná resuscitácia.

Po 1-2 dňoch na koronárnej jednotke a po priebehu bez komplikácii, pacient môže za 10 – 14 dní odísť do domáceho liečenia. Vždy zostáva najdôležitejšia primárna a sekundárna prevencia: