Postvakcinačná encefalomyelitída (zápal mozgu a miechy po očkovaní) ako klinická jednotka bola známa už od čias Pasteurovej antirabickej vakcíny (proti besnote). Ochorenia ktoré boli spomínané v súvislosti s vakcináciou: encefalitídy a myelitídy (zápaly mozgu a miechy), mentálna retardácia, Guillain Barré syndróm, lupus erythematodes, demyelinizácie, autoimúnna epilepsia, a ďalšie ochorenia.
Tieto hypotézy sa potvrdili aj v experimentoch na zvieratách - už od roku 1956 na opiciach. Injekciou myelínu (súčasť obalu nervu) na králikoch bolo zistené, že proteín vírusu hepatitídy B obsahuje rovnaké polypepeptidy ako myelín. Ziegler zistil encefalomyelitídu u králikoch po použití vakcíny proti chrípke (1983). Tento syndróm bol nazvaný MAMA – multiple-antigen-mediated-autoimmunity. Aj u očkovaných domácich zvieratách (napr. u psov) sa často pozorujú reakcie na očkovanie (zvýšená teplota, triaška, slabosť končatín, bolesti kĺbov a pod.). V medzinárodnom vakcinačnom preukaze sa odporúča preto vakcinovať len zdravé zvieratá a pokiaľ sa dá, je potrebné zabrániť infekciám jeden týždeň pred a po vakcinácii.
Podľa štúdie kolektívu autorov Shaw a spol. (1988) bolo sledovaných 850 000 pacientov očkovaných proti hepatitíde B. Neurologické komplikácie malo 36 pacientov. Pri moderných rekombinantných vakcínach je riziko ovplyvnenia imunitného systému nižšie. Aj podľa informácii WHO je riziko očkovania nízke, a možnú súvislosť očkovania proti hepatitíde B s neurologickými ochoreniami je potrebné ďalej sledovať. Vo veľkých štúdiach pri porovnaní risk/benefit ratio (pomer riziko/prínos) sa zistil - pri chrípkových vakcínach, prínos len v rizikových skupinách. Každý rok sa objavuje nový typ vírusu chrípky, na ktorý je očkovanie neúčinné.
Kombinácia vakcín zvyšuje riziko vzniku autoimunitného ochorenia a postihnutia imunitného systému. Na toto nebezpečie upozornili aj niektorí výrobcovia vakcín v roku 1996. V USA bolo zriadené národné informačné vakcinačné centrum (NVIC), ktoré sústreďuje informácie o nežiaducich účinkoch vakcín. Do roku 1990 neboli takéto hlásenia v USA povinné.
| dodržujte presne odporúčané vakcinačné schémy |
| na očkovanie choďte len v stave úplnej telesnej a duševnej pohody |
| ak ste chorý, alebo bezprostredne po ochorení, dohodnite si nový termín očkovania |
| o potrebe očkovania sa dohodnite vždy so svojim praktickým lekárom, ktorý najlepšie pozná Váš zdravotný stav |
| informujte lekára v prípade potreby na svoj spôsob života (promiskuita, hygienické návyky, práca v zdravotníctve a pod.) - potreba očkovania môže byť individuálna |
| oznámte prípadnú tehotnosť alebo plán otehotnieť, spýtajte sa, či môžete po očkovaní otehotnieť |
| spýtajte sa svojho lekára na možné nežiaduce účinky |
| informujte sa presne proti čomu, a na aké dlhé obdobie ste očkovaním chránený |
| v prípade nepovinného očkovania zvážte dôkladne pomer prínos / riziko |
| o prípadných nežiaducich účinkoch informujte svojho lekára neodkladne |
| pred odchodom do cudziny sa informujte na prípadné požadované očkovania (riziko niektorých ochorení môže byť niekde mnohonásobne vyššie) |
Nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať aj bezprostredne po vakcinácii - tieto sú uvedené na príbalovom letáku (bolestivoť a opuch v mieste vpichu, horúčka, bolesti hlavy, únavnosť a pod.). V roku 1974 Zuckerman v časopise Nature upozornil na riziká očkovania proti hepatitíde B, ktoré môže spôsobovať zvyšovanie imunity a autoimunitné reakcie. Prejavy autoimunity sa pozorovali i počas infekcie hepatitídou B, a v roku 1987 bola opísaná v tejto súvislosti demyelinizačná polyneuropatia (postihnutie periférnych nervov). V roku 1988 Hilleman („otec“ vakcíny proti hepatitíde B) upozornil, že protilátky naviazané na hosťovské bunky (ich receptory) môžu vyvolať rovnaký typ odpovede, ako sa pozoruje pri autoimúnnych ochoreniach. Prvá rekombinantná DNA vakcína proti hepatitíde B bola schválená FDA v roku 1986.
Prvý opis demyelinizácie (postihnutie obalu nervov) po očkovaní proti hepatitíde B pochádza od Ribera a Dutka (1983) v časopise N. Engl. J. of Medicine. V r. 1992 bolo publikovaných 7 pacientov s klinickým obrazom sclerosis multiplex v časovej súvislosti po vakcinácii proti hepatitíde B. V roku 1987 bol opísaný prípad zdravotnej sestry s uveitídou (zápal časti oka) po boosterovej dávke vakcíny hepatitídy B (Fried a spol.). Až 700 hlásení o nežiaducich účinkov po vakcinácii B bolo v USA zaslaných za jeden rok (1990/1991), pričom 16 % pacientov z týchto hlásení malo postihnutie nervového systému. Aj pacienti s hepatitídou mávajú niekedy príznaky myelitídy. V roku 1990 bola opísaná v British Medical Journal vaskulitída (zápal ciev) po vakcinácii proti hepatitíde B. V roku 1995 bol publikovaný prípad 37 ročného muža so vznikom demyelinizácie nervového systému 2 týždne po 3. injekcii vakcínou proti hepatitíde B (Kaplanski a spol.). Bola vyslovená hypotéza, že po očkovaní sa prejaví demyelinizačné ochorenie vtedy, ak je prítomný genetický HLA, B7, DR2 haplotyp – teda podmienkou manifestácie ochorenia je určitá genetická predispozícia. Okrem postihnutia nervového systému boli pozorované aj zápaly kĺbov, a niektoré autoimunitné ochorenia (Reiterov syndróm). Tieto prejavy sa môžu vyskytnúť v súvislosti aj s inými očkovacími látkami. V posledných 10 rokoch boli opísané v medzinárodných vedeckých časopisoch tieto ochorenia v možnej súvislosti s vakcináciou: lupus erythematosus, polyartritída, Guillain – Barré syndróm, sclerosis multiplex a ďalšie demyelinizačné ochorenia, optická neuritída, polyneuropatia, transverzálna myelitída, vaskulitída, chronický únavový syndróm, diabetes mellitus typ 1 a ďalšie. Podľa materiálov WHO je však potrebné tieto súvislosti naďalej študovať, a príčinná súvislosť zatiaľ nie je jednoznačne dokázaná (vzhľadom na veľký počet očkovaných môže ísť o náhodnú koincidenciu). Preto WHO odporúča pokračovať v národných vakcinačných programoch detí, adolescentov a rizikových skupín.
Napriek jednoznačnému prínosu očkovania (vakcinácie) k zníženiu výskytu a k eradikácii rôznych ochorení, môže vakcinácia za určitých okolností spôsobiť aj nežiadúce následky. Našťastie, riziko vzniku nežiadúcej reakcie je malé, ale je dobré o ňom vedieť. Výskyt je vyšší, ak je vakcína podaná v nesprávnom čase, chorému človeku, v kombinácii s inou vakcínou, a najmä, ak sa nedodržujú všeobecne záväzné odporúčania (WHO). Vo veľkej väčšine prípadov prínos očkovania vysoko prevyšuje možné riziká. Dôležité je, aby boli vždy prvoradé medicínske indikácie, ktoré by nikdy nemali byť ovplyvňované napr. ekonomickými aspektami (v zmysle finančného nedostatku, alebo naopak prebytku).
Informácie na tejto stránke sú čerpané z bežne dostupných Internetových zdrojov a odborných časopisov, sú určené výhradne pre edukačné (vzdelávacie) účely a nemôžu byť podkladom medicínskych a iných rozhodnutí.
WEB-master: PEKUR s.r.o.
Copyright © Edusan 2002
