Liečebná gymnastika pri stresovej inkontinencii moču u žien
Odborný poradca k problematike liečebné gymnastiky pri stresovej inkontinencii moču u žien.
Obsah 
  1. Úvod 
  2. Inkontinencia moču u žien 
  3. Typy inkontinencie moču žien a ich príčiny 
  4. Diagnostické a terapeutické zásady 
  5. Panvové dno sa dá trénovať. Praktický návod k tréningu 
  6. Význam špeciálnej liečebnej gymnastiky v liečbe stresovej inkontinencie moču

1. Úvod 
Problém inkontinencie vo všeobecnosti 

Inkontinencia moču patrí medzi časté a závažné chorobné stavy, s ktorými sa stretáva gynekológ v rámci svojej ambulantnej i operačnej praxe. Močovú inkontinenciu však nemožno považovať za chorobu v pravom zmysle slova, ale ako príznak viacerých chorobných stavov so závažnými medicínskymi, ekonomickými a neprijateľnými hygienickými dôsledkami traumatizujúcimi pacientku, ako aj jej sociálne prostredie.

Za obdobie posledných cca 10 rokov prekonala diagnostika a náhľady na príčiny inkontinencie moču prudký rozvoj. Boli vyvinuté moderné operačné postupy, žiaľ ani tie neprinášajú vždy očakávaný efekt. Približne každá štvrtá pacientka má skôr či neskôr recidívu inkontinencie. Preto nemožno zabudnúť na exaktnú liekovú terapiu a ostatné konzervatívne liečebné postupy, vrátane často nedocenenej špeciálnej liečebnej gymnastiky.

Len v spolupráci všetkých zdravotníkov, ktorí sa podieľajú na diagnostike a liečbe močovej inkontinencie možno podstatne prispieť k zásadným zmenám psychickej, telesnej a spoločenskej neúnosnosti stavu, ktorý prináša inkontinencia moču a jej recidívy.

Definícia inkontinencie

Inkontinenciu možno vo všeobecnosti definovať ako nechcené odtekanie moču zo ženských močových orgánov, spôsobené stratou schopnosti vôľou zadržiavať moč.

Klasifikácia inkontinencie

V odbornej literatúre môžeme nájsť rôzne klasifikácie inkontinencie moču, ktorých nejednotnosť je daná podstatou inkontinencie ako príznaku viacerých ochorení.

Najčastejšie sa ako smerodajné kritérium považuje skutočnosť, či k úniku moču dochádza permanentne alebo občasne. Inkontinenciu potom rozdeľujeme na absolútnu a relatívnu. S absolútnou inkontinenciou, ako aj inými vzácnymi formami inkontinencie sa gynekológ v rámci svojej praxe stretáva zriedka, preto ich klasifikujeme ako inkontinencie "iné".

Častejšie rieši ženský lekár prípady relatívnej inkontinencie, kedy sa pozoruje len občasný únik moču a to len za určitých okolností.

Z praktických dôvodov preto delíme inkontinenciu moču do nasledovných skupín:

  1. Stresová inkontinencia 
  2. Urgentná inkontinencia 
  3. Zmiešaný typ inkontinencie 
  4. Overflow inkontinencia (ischiuria paradoxa, inkontinencia z pretekania) 
  5. Iná (absolútna, neurogénna, vrodená) 

Výskyt inkontinencie

Exaktný výskyt nie je známy. Na území Slovenskej republiky sa predpokladá výskyt inkontinencie moču u 240 000 žien. V rôznych obdobiach života sa s ňou stretáva približne polovica všetkých žien.

Ani nie 5 % žien trpiacich inkontinenciou vyhľadá lekára. 60 % žien sa začalo liečiť najmenej 1 rok po výraznom zhoršení inkontinencie. Je tomu tak i preto, že inkontinencia ostáva stále ochorením, ktoré sa tabuizuje. Skôr sa vyskytuje u sociálne slabších vrstiev, viacrodičiek a u žien s menejcennosťou tkanív, ktoré trpia na varixy, hernie, hemoroidy apod.

Prevalencia stresovej inkontinencie má vrchol okolo 45. roku života, čo pravdepodobne súvisí s hormonálnymi zmenami v období klimaktéria a involučnými procesmi, spôsobenými nedostatkom estrogénov. Inkontinencia sa zriedkavejšie vyskytuje do 23–25 rokov, aj keď možno povedať, že veková hranica sa znižuje. Všeobecne sa odporúča skoré vyhľadávanie inkontinecie moču, keď sú ešte dobré podmienky pre konzervatívne liečebné postupy.

Poslaním tejto brožúrky je vniesť trochu svetla do problematiky inkontinencie moču očami gynekológa a odborníka v oblasti špeciálnej liečebnej gymnastiky.

2. Inkontinencia moču u žien 

Anatómia a funkcia dolných močových ciest 

Močový mechúr (vesica urinaria) je dutý orgán s bohatou svalovinou, v ktorom sa pred vyprázdnením hromadí moč. Na oboch stranách do neho ústia močovody (uretery), transportujúce moč z obličiek do močového mechúra.

Dolná časť močového mechúra, tzv. hrdlo močového mechúra je tvorené zvláštne usporiadanou svalovinou, ktorá tvorí anatomický podklad tzv. vnútorného zvierača močovej rúry a je prechodom močového mechúra do močovej rúry. Močová rúra (urethra) prestupuje cez panvové dno navonok. Vonkajší, vôli podliehajúci zvierač tvoria svalové vlákna strednej časti močovej trubice a vlákna z dna panvového.

Obidva zvierače sú funkčnou jednotkou uzatváracieho mechanizmu močového mechúra.

Zadržanie moču a potom jeho vyprázdňovanie sú dvomi základnými funkciami dolných močových ciest. Okrem neporušenej funkcie močového mechúra a močovej rúry so systémom zvieračov je nevyhnutné normálne fungujúce nervové zásobenie.

Pocit nutkania na močenie vzniká rozpínaním stien močového mechúra pri jeho postupnom plnení. Informácia o stave náplne močového mechúra je prenášaná do príslušných mozgových centier. Pri určitej náplni močového mechúra je tento fakt vzatý na vedomie a môže byť rozhodnuté o jeho vyprázdnení.

Veľmi dôležitá je získaná schopnosť potlačiť nutkanie na močenie, čo umožňuje vedome odsunúť vyprázdnenie močového mechúra na neskoršiu dobu. Túto schopnosť získava človek v ranom detstve postupným dozrievaním mozgových funkcií.

3. Typy inkontinencie moču žien a ich príčiny 

Stresová inkontinencia 

je stav, pri ktorom dochádza k nechcenému unikaniu moču z dolných močových ciest pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku pri kýchaní, kašľaní, smiechu, pri prudšom pohybe, dvíhaní bremien a pod. v dôsledku nedostatočnej funkcie uzáverových mechanizmov hrdla močového mechúra a panvového dna. Únik moču trvá len v čase zvýšeného vnútrobrušného tlaku. Svalovina močového mechúra sa na unikaní moču nepodieľa, preto ju niekedy definujeme ako pasívnu močovú inkontinenciu.

Z hľadiska gynekológa si stresová inkontinencia zaslúži zvláštnu pozornosť, nakoľko ňou v dôsledku odlišných anatomických pomerov trpia takmer výlučne ženy a súčasne tvorí 50 % inkontinencií moču u žien. Možnosti ovplyvnenia stresovej inkontinencie tvoria náplň špeciálnej liečebnej gymnastiky.


Pri neporušenej funkcii uzáverových mechanizmov hrdla močového mechúra a panvového dna nedochádza k úniku moču ani pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku (strese). Vnútrobrušný tlak sa premieta na močovú trubicu zboku. Naviac dochádza k tzv. funkčnému predĺženiu močovej trubice.


Pri oslabenom a poddajnom panvovom dne dochádza k poklesu močového mechúra, funkčná dĺžka močovej rúry sa skracuje, otvára sa hrdlo močového mechúra a bočný tlak na močovú rúru sa znižuje. Tlak v mechúri tak prevýši uzatvárací tlak.

Príčina stresovej inkontinencie 

Za normálnych okolností sú krčok močového mechúra a močová rúra podopierané svalmi panvového dna a uzatvárací tlak v močovej rúre prevyšuje tlak v močovom mechúri. 

U kontinentných žien zostáva za rôznych stresových situácií (kašeľ, kýchanie, prudký pohyb atď.) uzatvárací tlak v močovej rúre zachovaný. Ak tento uzatvárací tlak poklesne, tlakový gradient medzi močovou rúrou a mechúrom sa zníži a výsledkom je pri náhlom vzostupe vnútrobrušného tlaku (strese) prekonanie zníženého uzatváracieho tlaku, čo vedie k nechcenému úniku moču.

Za príčinu stresovej inkontinencie sa najčastejšie považuje nedostatočnosť uzáverového systému a ostatných panvových štruktúr na základe pôrodných alebo operačných poranení močovej rúry a jej podporného a závesného systému. Na vzniku príznaku inkontinencie sa ďalej významne podieľajú: gravitácia, vzpriamená poloha, napĺňanie reprodukčného poslania žien, hormonálne zmeny v období klimaktéria, chronická namáhavá telesná práca, obezita, vrodená menejcennosť tkanív.

Príčinu stresovej inkontinencie treba chápať komplexne. Za vznik ťažkostí zodpovedajú často viaceré spomenuté faktory. V klinickej praxi sa všeobecne ujalo delenie stresovej inkontinencie moču podľa závažnosti do 3 stupňov:

  1. Moč uniká po kvapkách pri kašli, kýchaní, smiechu, t.j. pri prudkom zvýšení vnútrobrušného tlaku
  2. Moč odteká aj pri rýchlych pohyboch – behu, dvíhaní bremien, chôdzi do schodov 
  3. Neschopnosť udržať moč pri minimálnom zvýšení vnútrobrušného tlaku – pri chôdzi, alebo už len pri vzpriamenej polohe. 

Klinickú závažnosť inkontinencie podmieňujú do značnej miery subjektívne postoje postihnutej ženy. Intelektuálna úroveň, sociálne a hygienické zvyklosti ovplyvňujú hodnotenie stavu pacientkou.

Urgentná – nutkavá inkontinencia

Urgentným typom inkontinencie sa rozumie nechcené unikanie moču, spojeného s náhlym, vôľou neovládateľným a intenzívnym (imperatívnym) pocitom nútenia na močenie. V porovnaní so stresovou inkontinenciou je uzatvárací mechanizmus neporušený a na inkontinencii sa podieľa svalovina močového mechúra, preto sa označuje aj ako aktívna inkontinencia. Tvorí 20 % inkontinencií moču u žien.

Je zapríčinená nekontrolovateľným sťahovaním svaloviny močového mechúra, tzv. detruzorovou nestabilitou s následným rozšírením krčka močového mechúra, spojeným s nekontrolovateľným odtokom veľkého množstva moču, často až do úplného vyprázdnenia močového mechúra, nakoľko pacientka nedokáže močenie prerušiť.

Urgencie môžu byť bolestivé a bývajú spojené s častým močením (polakizúriou) pre zníženú kapacitu močového mechúra a nyktúriou – nočným močením.

Príčinou patologických impulzov v oblasti močového mechúra, vedúcich k urgentnej inkontinencii je najčastejšie infekcia v oblasti močového mechúra. Ďalej to môže byť kameň alebo nádor močového mechúra, alebo tiež cukrovka, prípadne degeneratívne ochorenia centrálnej nervovej sústavy prevažne u starších ľudí, kedy dochádza k nedostatočnému centrálnemu útlmu mikčného reflexu.

Z rôznej príčiny a klinických prejavov je zrejmé, že liečba urgentnej inkontinencie bude založená na iných princípoch ako liečba stresovej inkontinencie.

Zmiešaný typ inkontinencie

predstavuje kombináciu obidvoch predošlých typov a tvorí 30 % inkontinencií. V týchto prípadoch sú diagnostika a liečenie ťažšie.

Najprv sa musí odstrániť hypertónia močového mechúra spôsobujúca urgencie a potom sa koriguje stresová inkontinencia.

Overflow inkontinencia
(paradoxná ischiúria, inkontinencia z pretekania)

Ide o mimovoľné unikanie moču po kvapkách z maximálne preplneného mechúra, kedy tlak v močovom mechúri prevýši uzatvárací tlak v močovej rúre. Hovorí sa, že mechúr preteká.

Najčastejšie sa vyskytuje u starších mužov so zväčšenou prostatou, ktorá mechanicky blokuje odtok moču. U žien sa vyskytuje pri zúženiach močovej rúry, ktoré spôsobuje najčastejšie trauma po operačných zásahoch v oblasti močovej rúry.

Liečba spočíva v odvedení moču z močového mechúra najlepšie suprapubickou drenážou a chirurgickým odstránením mechanickej obštrukcie v oblasti močovej rúry.

Iné inkontinencie

S týmito formami inkontinencie sa gynekológ v rámci svojej praxe prakticky nestretáva, preto sú spomenuté len okrajovo. Patria sem inkontinencie:

vrodené 
neurogénne – pri sclerosis multiplex, poúrazových postihnutiach miechy a pri nádoroch (vyvolávajú tzv. reflexnú inkontinenciu) 
absolútne – po rôznych poraneniach, popôrodných fistulách.

4. Diagnostické a terapeutické zásady 
V diagnostike inkontinencie je dôležité potvrdiť inkontinenciu a pre stanovenie liečebného postupu je potrebné určiť typ inkontinencie a objasniť jej príčiny. 

Inkontinenciu moču potvrdzujeme štandardnými testami, ktoré nám slúžia na objektívnu verifikáciu nechceného úniku moču, neumožňujú nám však odpovedať o aký typ inkontinencie ide.

Anamnestické údaje pacientky získané rozhovorom alebo najčastešie formou dotazníka v kombinácii s cystometriou nám umožňujú určiť typ inkontinencie. V rámci anamnézy sa pýtame ako sa inkontinencia prejavuje a kedy vznikli jej prvé príznaky, pýtame sa na okolnosti, pri ktorých dochádza k nechcenému úniku moču, ako často a v akom množstve moč uniká, či je prítomné nutkanie na močenie, či je pacientka schopná sa vedome vymočiť a aké množstvo moču pri tom vylúči, či má pocit úplného vyprázdnenia mechúra a pod.

Zobrazovacie metódy (röntgenologické resp. ultrasonografické) majú svoje miesto skôr v rozhodovacom procese akú terapeutickú metódu, aký typ operácie zvoliť vzhľadom na anatomické danosti dolných močových ciest.

Nevyhnutnou súčasťou v diagnostike inkontinencie moču je podrobné gynekologické vyšetrenie, komplexné vyšetrenie moču, cystoskopia, EMG. Pri zvláštnych diferenciálnodiagnostických problémoch je nutné zvážiť kompletné urodynamické vyšetrenie.

Neexistujú jednotné terapeutické zásady inkontinecie moču, nakoľko jej príčiny sú rôznorodé. V stanovení optimálneho liečebného postupu má prvoradú úlohu moderná diagnostika, postavená na súčasných vedomostiach o etiopatogenéze inkontinencie. Zásadou liečby je tímová spolupráca gynekológa, urológa, neurológa ale aj internistu a geriatra. Ďaľšou požiadavkou je vo vhodných prípadoch uprednostnenie konzervatívnych liečebných postupov.

Ku konzervatívnym liečebným postupom patrí liečba medikamentózna (na zníženie kontraktility detruzora a zvýšenie uretrálneho odporu). Hypoestrogénne stavy v klimaktériu treba substituovať estrogénmi. Ďalej je to rehabilitácia a fyzikálna liečba (špeciálna liečebná gymnastika, elektrostimulácia svalov panvového dna, ultrazvuk, akupunktúra, reedukácia močového mechúra). K iným možnostiam konzervatívnej liečby patrí psychoterapia, podporné pesary, rôzne vaginálne konusy, zmena životosprávy (diéta, redukcia hmotnosti, iné pracovné zaradenie), aplikácia sklerotizujúcich látok, teflónu.

Ak konzervatívna liečba neviedla k žiadnemu trvalejšiemu riešeniu, odporúča sa pri stredne ťažkej a ťažkej forme stresovej inkontinencie pri rešpektovaní kontraindikácií chirurgického zákroku operačné riešenie.

Cieľom operačnej liečby je obnovenie porušených anatomických pomerov zabezpečujúcich kontinenciu.

Do úvahy prichádzajú rôzne modifikácie pošvových plastík, podporné operácie močovej rúry a krčka močového mechúra podľa Martiusa, Krantza, Wertheima-Schautu. Úspešné bývajú závesné operácie podľa Marschalla-Marchettiho-Krantza, Perrina, Burcha. Niektoré sa prevádzajú aj endoskopicky. Používajú sa aj kombinované postupy napr. podľa Kelly-Balla, Pereyru, sľučkové operácie – napr. podľa Goebela-Stoeckela.

Pri voľbe operačného postupu sa treba riadiť klinickou závažnosťou stavu, výsledkom urodynamického a RTG resp. ultrasonografického vyšetrenia, vekom, celkovým stavom pacientky. Treba zohľadniť, či ide o prvú operáciu alebo recidívu inkontinencie.

Treba zdôrazniť, že moderný celosvetový trend uprednostňuje abdominálny prístup so závesnými operáciami.

5. Panvové dno sa dá trénovať.

Obr. 1: Uvoľnená poloha má veľký význam pre zvládnutie prvej
a druhej fázy.


Obr. 2: Schematické znázornenie vonkajšieho ženského pohlavného ústrojenstva: 
a = symfýza, 
b = vyústenie močovej rúry, 
c = pošva,
d = hrádza, 
e = konečník, 
f = kostrč, 
g = svaly panvového dna.


Obr. 3: Pri správnom stiahnutí panvového dna sú prsty citeľne stlačované do stredu.

Praktický návod k tréningu 

Panvové dno pozostáva, rovnako ako svaly na rukách a nohách alebo svaly brušné, z takzvaného kostrového svalstva, ktoré se dá našou vôľou riadiť. To znamená: ak zamýšľa človek urobiť ľubovoľnú činnosť alebo pohyb, je odpovedajúcimi svalmi, ktoré prijali signál z mozgu, táto činnosť tiež ihneď vykonaná. Vďaka tomu je možné určitými cvikmi trénovať a tým i posilňovať panvové dno podobne, ako je to u každého iného svalového tréningu.
 
Veľkým problémom je tu ale skutočnosť, že svalstvo panvového dna nie je zvonku viditeľné a ani jeho činnosť nie je navonok nijak cítiť. Preto je len veľmi málo žien schopných aktívne sťahovať a tým posilňovat svalstvo panvového dna. Ďalšou skutočnosťou, ktorá to sťažuje je to, že pri pokusoch o stiahnutie svalstva panvového dna sa takmer vždy sťahuje i svalstvo brušné. To spôsobuje dodatočné zosilňovanie tlaku v oblasti brucha, ktorý opäť zaťažuje panvové dno.

S ohľadom na túto problematiku je tréning panvového dna rozdelený do štyroch fáz:

V 1. fáze sa pacientka musí naučiť uvedomovať si svalstvo panvového dna.

V 2. fáze sa cvičí sťahovanie svalstva panvového dna bez toho, aby sa pritom zapojovali iné svalové skupiny.

3. fáza slúži základnému tréningu svalstva panvového dna.

Vo 4. fáze sa pacientka naučí vedome a aktívne sťahovať svalstvo panvového dna špeciálne pre ňu v stresových situáciách.

Takýto tréning ale potrebuje pochopiteľne čas, pričom cvičiť sa musí niekoľkokrát denne. Za predpokladu dôsledného tréningu sa dá so zlepšením stresovej inkontinencie počítať za desať až dvanásť týždňov.

1. fáza: Uvedomovanie si svalov panvového dna

Skôr ako začnete akoukoľvek formou trénovať svaly panvového dna, musíte sa ich najskôr naučiť poznať. To je, ako už bolo poznamenané, do značnej miery zložité, pretože tieto svaly nie sú zvonku ani viditeľné ani citeľné. Preto budete musieť na toto cvičenie vynaložiť určité množstvo času i trpezlivosti. Zo skúseností vieme, že zvládnutie prvej a druhej fázy trvá cirka štyri až šesť týždnov.

Ľahnite si úplne uvoľnene na chrbát, pritiahnite pokrčením v kolenách nohy k telu a potom ich nechajte voľne padnúť na stranu (viď obr. 1). 
Skúste si uvedomiť polohu svalov panvového dna. Nachádzajú sa medzi symfýzou a kostrčou a sú prerušené vyústením močovej rúry a otvorom pošvovým a análnym (viď obr. 2). 
Teraz pomaly zovrite análny otvor a potom skúšajte ním pohybovať dovnútra, to znamená smerom k hlave, čo sa dá uskutočnit len pomocou svalov panvového dna. Pre Vašu kontrolu si priložte prst na oblasť medzi pošvovým vchodom a análnym otvorom, takzv. hrádzu (viď obr. 2). Ak viete skutočne vsadiť panvové dno, ucítite pritom zreteľne pohyb hrádze smerom hore. 
Ak sa Vám to podarí, tak potom zaveďte dva prsty do pošvy. V prípade nutnosti použite gel alebo krém. V hĺbke 4–5 cm roztiahnite prsty od seba, dokiaľ neucítite znateľný odpor postranných stien pošvy. Zopakujte vyššie popísaný cvik. Ak ste schopná sťahovať panvové dno, tak ucítite, ako sú roztiahnuté prsty stlačované opäť do stredu pošvy. 
Ak neucítite pri tomto cviku ani po častých pokusoch žiadnu reakciu, nemá cenu pokračovať v tréningu panvového dna sama. Nechajte si poradiť svojím ženským lekárom popr. odborne vyškolenou inštruktorkou liečebnej gymnastiky či pôrodnou asistentkou.

2. fáza: Vylúčenie ostatných svalových skupín pri sťahovaní panvového dna 

Stiahnite opäť svaly panvového dna a pritom dlaňou kontrolujte brušné a sediace svalstvo a svaly na nohách. 

Zistíte tiež to, že nie je vôbec jednoduché sťahovať svaly panvového dna bez súčasnej kontrakcie iných svalových skupín. Podarí sa to, ak sa budete sústreďovať veľmi silne na svaly panvového dna. Počítajte ale s tým, že uplynie nejaký čas, než tento cvik bezpečne zvládnete a nenecháte sa predčasne odradiť.

3. fáza: Základný tréning svalov panvového dna 

Ak viete sťahovať svaly panvového dna nezávisle na ostatných svalových skupinách, môže začať vlastný tréning. V ňom musíte trénovať dva druhy svalov: "rýchle" svalové vlákna, ktoré sú nevyhnutné k rýchlemu, krátkodobému stiahnutiu a "pomalé" svalové vlákna, ktoré udržia svalové napätie na dlhšiu dobu. S prihliadnutím k Vášmu dennému režimu by mal byť tréningový program rozložený na celý deň. 

Začnite so štyrmi až piatimi tréningovými jednotkami. Stiahnite panvové dno vždy desaťkrát rýchlo a krátko za sebou. 
Následne vykonajte desať dlhšietrvajúcich kontrakcií. Najlepšie v rytme: stiahnuť 2-3-4-5 a uvoľniť 2-3-4-5. 
Raz za deň by ste mala previesť "maratónové" cvičenie, to znamená stiahnuť svalstvo panvového dna tak silne ako len to ide a skúsiť toto svalové napätie udržať čo možno najdlhšie. 
Počas nasledujúcich štyroch až šiestich týždňov zvyšujte postupne počet cvikov, dokiaľ sa z asi 80 kontrakcií denne nedostanete na asi 200 kontrakcií denne.

4. fáza: Vedomé a aktívne používanie svalstva panvového dna pri stresujúcich situáciách 

Po asi štyroch až šiestich týždňoch by ste sa mala naučiť rýchlo a účinne používať panvové dno v takých situáciách, v ktorých ste predtým strácala moč. 
Ak je takou situáciou napríklad kašeľ, doporučuje sa vykonávať, zo začiatku len pri slabo naplnenom močovom mechúre, nasledujúci cvik: maximálne stiahnuť panvové dno – silne kašlať – uvoľnit panvové dno.

V ďalšom priebehu tréningu sa tento cvik vykonáva pri stále väčšom stupni zaplnenia močového mechúra, dokiaľ nie ste schopná pomocou maximálneho stiahnutia panvového dna vydržať bez straty moču šesť až desať silných kýchnutí. To samé platí i pre ostatné telo stresujúce situácie ako napríklad prudké pohyby či dvíhanie bremien.

Ak i napriek intenzívnemu tréningu neustále dochádza k úniku moču, je nutné sa opäť spojiť s Vaším lekárom. Mohlo by sa totiž stať, že stresová inkontiencia u Vás pokročila do tej miery, že sa dá napraviť už len operatívnym zákrokom. Ale ani v takom prípade nebol tréning zbytočný, pretože sa ním rozhodujúcou mierou zlepší východisková situácia pre úspešnú operáciu.

6. Význam špeciálnej liečebnej gymnastiky v liečbe stresovej inkontinencie moču 

Metodika cvičenia 

Špeciálna liečebná gymnastika je veľmi dôležitou súčasťou liečby stresovej inkontinencie moču u žien, ktorá pomáha upraviť celkový stav pacientky a zlepšiť funkčný stav hlavne brušného svalstva a svalstva panvového dna. Veľmi dobré výsledky tejto metódy v rámci konzervatívnych liečebných postupov svedčia o jej nevyhnutnosti.

Vychádzajúc z našich 20 ročných skúseností možno jednoznačne konštatovať, že špeciálna liečebná gymnastika ak je samozrejme včas, poctivo a dlhodobo vykonávaná prináša pozitívne výsledky. U 30 % pacientiek nebol potrebný operačný zásah vôbec. U ostatných sa výrazne zlepšili podmienky pre dobrý operačný priebeh a pooperačný výsledok.

Nakoľko ide u týchto pacientiek väčšinou o oslabené brušné svalstvo, svalstvo panvového dna ako aj zvierače tvoriace uzatvárací mechanizmus močovej rúry je potrebné zamerať sa špeciálnymi cvikmi na tieto svalové skupiny. Pacientky sú vedené k tomu, aby sa vedome naučili sťahovať a uvoľňovať zvierače močovej rúry a konečníka, z čoho sa vychádza pri všetkých cvikoch.

Špeciálnymi cvikmi sa posilňuje svalstvo panvového dna. Uvedomelé a pravidelné cvičenie pôsobí priaznivo na nervovo-svalovú koordináciu týchto svalových skupín ako aj svalstva brušného sedacieho stehenného a chrbtového. Pacientky sa taktiež učia koordinovať dýchanie s jednotlivými cvikmi.

Je dôležité, aby sa pacientky postupne naučili všetky uvedené cviky pre splnenie významu špeciálnej liečebnej gymnastiky.

Cvičí sa v polohách na chrbte, bruchu, v kľaku s opieraním sa o dlane, predlaktie a v polohách, v ktorých sa dosiahne maximálny sklon panvy. Doporučuje sa cvičiť denne cca 30 minút, pri nutnosti operácie zhruba 2–3 mesiace pred ňou s kontinuálnym pooperačným pokračovaním. U žien nad 40 rokov ide o trvalé cvičenie s minimom recidív pri serióznom a poctivom prístupe.

Treba povedať, že krúžky špeciálnej liečebnej gymnastiky navštevujú čoraz nižšie vekové skupiny, často 25–30 ročné, nezriedka aj 23 ročné.

Kontraindikované sú poskoky, skoky, cviky v uvoľnenom stoji rozkročmom, ktoré môžu viesť ešte k výraznejšiemu poklesu krčka močového mechúra a rodidiel, čo pri zvýšenom vnútrobrušnom tlaku môže znamenať zhoršenie príznakov inkontinencie. Doporučuje sa nedvíhať ťažké bremená, vyhýbať sa stresovým situáciám, prechladnutiu.

Základným cvikom je vťahovanie zvieračov konečníka a močovej rúry ako keď sa chce zadržať stolica a moč. Tento cvik môžu pacientky robiť kdekoľvek a kedykoľvek. Pri všetkých cvikoch sa musí dbať na koordináciu dýchania s pohybom. Nadychujeme sa vždy nosom a otvorenými ústami vydychujeme.

1. cvik 
Základná poloha: ľah na chrbte, horné končatiny pri tele, dolné končatiny vystreté.
Za súčasného nadychovania napíname stehenné svaly, sťahujeme sedacie svaly a vťahujeme konečník a močovú rúru. Pri vydychovaní dochádza k celkovému uvoľneniu.

2. cvik 
Cvičí sa tak isto ako pri cviku č. 1, len sa mierne dvíha panva.

 

3. cvik 
Základná poloha: ľah na chrbte, horné končatiny pri tele, dolné končatiny zohnuté v kolenách, chodidlá opreté o podložku.
Dvíhame panvu, nadychujeme sa, sťahujeme sedacie svaly a vťahujeme konečník a močovú rúru, spúšťame panvu, uvoľňujeme sa a vydychujeme.

4. cvik 
Základná poloha: tá istá ako pri cviku č. 3.
Bicyklujeme pri plynulom predýchavaní celého cviku.

5. cvik 
Základná poloha: ľah na bruchu, čelo opreté o chrbty rúk, dolné končatiny vystreté.
Vytáčame hlavu, ruky a trup do ľava, nadychujeme sa, sťahujeme sedacie svaly a zvierače, nasleduje návrat do základnej polohy a plynulé vydychovanie. Cvičenie opakujeme, avšak na opačnú stranu.

6. cvik 
Základná poloha: kľak, paže vystreté, hlava vzpriamená.
Zvierače nevťahujeme, striedavo zanožujeme ľavú a pravú končatinu. Pri zanožovaní sa nadychujeme a pri návrate do základnej polohy vydychujeme.

7. cvik 
Základná poloha: ako pri cviku č. 6.
Striedavo predpažujeme pravú hornú končatinu, zanožujeme ľavú dolnú končatinu a naopak s nadychovaním. Pri návrate do základnej polohy vydychujeme.

8. cvik 
Základná poloha: kľak, hlava vzpriamená.
Ľavé koleno sunieme k pravej ruke, vťahujeme zvierače a nadychujeme. Naspäť uvoľňujeme a vydychujeme. Obdobne cvičíme s pravým kolenom k ľavej ruke.

9. cvik 
Základná poloha: kľak.
Robíme mačacie chrbty. Pri prehýbaní sa nadychujeme, pri guľatení chrbtice vydychujeme.

10. cvik 
Základná poloha: ľah na chrbte, horné končatiny pri tele, vystreté dolné končatiny oprieme o ripstol (stenu, dvere), prekrížime.
Dvíhame panvu, sťahujeme sedacie svaly, vťahujeme zvierače, nadychujeme. Pri spúšťaní panvy na podložku sa uvoľňujeme a vydychujeme.

11. cvik 
Základná poloha: ľah na chrbte hlavou k ripstolu (stene, dverám), dolné končatiny sú vystreté.
Švihom dáme obidve nohy za hlavu a šliapeme po ripstole smerom nadol. (Nohy sú pritom stále vystreté). Pri problémoch s chrbticou sa tento cvik prevádza obmedzene, alebo sa vôbec necvičí. Nedoporučuje sa cvičiť doma.

 

12. cvik 
Sadneme si na okraj žinenky, kolená pritiahneme k hrudníku a kolíšeme sa. Pri pohybe vzad sa nadychujeme, sťahujeme sedacie svaly a vťahujeme zvierače. Pri pohybe dopredu sa uvoľňujeme a vydychujeme.
Všetky ďalšie informácie Vám radi poskytnú naši odborní pracovníci na adrese: 
HARTMANN-RICO S.R.O.
Vlčkova 18
811 06 Bratislava