Prečo zle spíme - fyziológia spánku a jeho poruchy.

Autor: MUDr. Katarína Klobučníková, PhD.

Spánok je funkčný stav organizmu podobne, ako bdelosť. O tom, kedy spíme a kedy sa preberieme a sme v bdelom stave, rozhoduje množstvo vonkajších aj vnútorných faktorov. Pre bdelosť je nevyhnutná aktivácia mozgovej kôry vonkajšími podnetmi, ako je svetlo a rôzne ďalšie zmyslové vnemy - hluk, pohyb, hmatové podnety. Tieto vnemy sa do mozgu dostávajú cez tyv. retikulárny aktivačný system (ARAS), ktorý počas dňa zabezpečuje dostatočnú aktiváciu mozgovej kôry a bráni zaspatiu. Bdelosť mozgových štruktúr je však udržiavaná aj vnútornými mechanizmami, ku ktorým patria hypokretínové neuróny v mozgu. Pri ich poruche dochádza napríklad ku ochoreniu zvanému narkolepsia, pri ktorej pacienti upadajú do náhleho spánku aj počas aktívnej činnosti. Pri navodovaní spánku vo večerných hodinách hrá významnú úlohu úbytok svetla či už prirodzeného (západ slnka), ale aj toho umelého v miestnosti. Vtedy sa zo žľazy uloženej v mozgu, zvanej šišinkové teliesko, uvoľňuje hormón melatonín. Ten navodzuje stav organizmu vhodný pre spánok. Na ďalšej organizácii spánku sa podieľajú viaceré centrá v mozgovom kmeni a medzimozgu. Ich spávna činnosť zabezpečuje, že hĺbka spánku sa počas noci mení. Hovoríme o tzv. fázach spánku. Pznáme NREM (non rapid eye movement) spánok a REM spánok (rapid eye movement). NREM spánok sa ešte delí na tri štádiá. Prvé štádium NREM spánku je charakterizované postupným zaspávaní, spánok je plytký, očné bulby vykonávajú pomalé pohyby. Človek je schopný udržať nestabilnú polohu, spomalene reagovať na silnejšie zvukové podnety, oči majú tendenciu sa zatvárať Počas 2. štádia NREM spánku je spánok už hlbší, oči sú bez pohybu, ide o pokojný spánok bez motorických prejavov. Môžu byť prítomné sny. Počas 3. štádia NREM spánku je spánok najhlbší, hovoríme aj o delta spánku. REM spánok sa nazýva aj paradoxný, pretože mozgová aktivita je veľmi rýchla a propomína aktivitu v bdelosti. Oči vykonávajú nepravidelné, rýchle, konjugované pohyby, odtiaľ je názov „rapid eye movement“ spánok. Pre REM spánok je charakteristická celková svalová relaxácia okrem dýchacích svalov, môžu byť však prítomné drobné zášklby svalstva tváre a končatín. Dýchanie a frekvencia srdca môže byť nepravidelná. Snová aktivita je veľmi živá s emotívnym nábojom.

Spánkové štádiá sa u dospelého človeka za fyziologických okolností striedajú v relatívne pravidelnom rytme a tvoria tzv. spánkové cykly. Spánok začína postupným, rôzne rýchlym zaspatím a 1. štádiom NREM spánku. Ďalej sa prehlbuje, nastupuje 2. a 3. štádium NREM, potom väčšinou nasleduje REM spánok. Po skončení REM spánku nasleduje ďalší cyklus. Jeden cyklus trvá v priemere 90 minút. Na začiatku noci v prvom cykle je prehlbovanie spánku rýchle, trvanie hlbokého spánku relatívne dlhé a REM spánok je krátky, event. môže aj chýbať. Naopak v posledných spánkových cykloch je prehlbovanie spánku pomalšie, prevláda REM spánok, teda nadránom sa nám aj viac sníva.

Fyziologický nočný spánok má mať určité primerané percentuálne zastúpenie jednotlivých štádií z celkovej doby spánku. 1. štádium NREM by malo tvoriť asi 4%, 2.štádium NREM asi 50%, 3.štádium NREM asi 20% a REM spánok cca 25% celkovej doby spánku. Na bdelosť by počas noci nemalo pripadať viac ako 1% doby spánku. Takéto percentuálne rozdelenie fáz spánku platí pre mladého dospelého človeka. Naproti tomu u detí je vyšší podiel REM spánku a hlbokých štádií NREM. Postupom veku sa znižuje podiel hlbokého spánku a zvyšuje sa podiel 1. štádia NREM a bdelosť počas spánku.

Napriek tomu, že je zjavné, že ľudia ani zvieratá nedokážu žiť bez spánku, jednoznačný význam spánku nie je doteraz známy. Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia vysvetliť význam spánku. Teória reštitúcie organizmu predpokladá význam spánku hlavne pre regeneráciu centrálnej nervovej sústavy. Je známe, že pri nedostatku spánku, spánkovej deprivácii dochádza k poruchám mentálnej výkonnosti. Podľa literatúry najdlhšia bdelosť, ktorá ešte neovplyvní mentálnu výkonnosť, je 36 hodín. Po ukončení spánkovej deprivácie organizmus prednostne nahrádza celý zmeškaný 3NREM spánok a REM spánku. Podľa iných teórií spánok umožňuje šetriť organizmu energetické zdroje v dobe, keď nemusí vyvíjať aktívnu činnosť. Počas spánku sa pravdepodobne tiež upevňujú neuronálne spojenia a fixujú sa pamäťové stopy.

Striedanie bdelého stavu a spánku, tzv. cirkadiánny rytmus, je zabezpečovaný viacerými mechanizmami. Jedným z nich sú naše vnútorné hodiny, tzv. vnútorný pacemaker. U cicavcov sú to suprachiazmatické jadrá hypothalamu. Majú svoj vlastný rytmus, ktorý je mierne dlhší než 24 hodín, vnútorný pacemaker je nastavený na rytmicitu približne 24,5 – 25 hodín. Preto je nutná synchronizácia vnútorného cyklu s vonkajším cyklom, a to vplyvom svetla, ale aj pravidelným stravovaním a sociálnymi či pracovnými aktivitami počas dňa. Problém nastáva napríklad u slepcov, ktorí nevnímajú striedanie svetla a tmy a dochádza u nich k postupnému posunu vnútorných hodín oproti dennému cyklu. Majú problém so zaspávaním vo večerných hodinách a udržiavaním bdelosti počas dňa. Takúto poruchu voláme free-running rhytm.

Poruchy spánku

Od začiatku 70. rokov minulého storočia došlo k rýchlemu rozvoju nového medicínskeho odboru, spánkovej medicíny. Spánkovými poruchami sa začali zaoberať viaceré medicínske odbory, neurológovia, pneumológovia, psychiatri, pediatri. Zaznamenalo sa mnoho nových klinických syndrómov a s tým súvisela aj nutnosť spoločných jednotných diagnostických kritérií a terapeutických odporúčaní. Od roku 1976 vzniklo niekoľko klasifikácií porúch spánku, z ktorých posledná a aktuálna je Medzinárodná klasifikácia spánkových porúch, druhé vydanie (ICSD-3) z roku 2014.

  1. Insomnia
  2. Poruchy dýchania viazané na spánok
  3. Centrálne hypersomnie, ktoré nevznikli v dôsledku cirkadiánnych porúch spánku, porúch dýchania alebo iných porúch spánku
  4. Poruchy cirkadiánneho rytmu
  5. Parasomnie
  6. Poruchy motoriky viazané na spánok
  7. Izolované symptómy

Medzi najčastejšie poruchy spánku patrí nespavosť, čiže insomnia. Môže byť akútna alebo chronická. Je charakterizovaná sťaženým zaspávaním, problémami s udržaním kontinuálneho spánku, alebo predčasným prebúdzaním. Je sprevádzaná aj dennými ťažkosťami, ako je únava, znížená výkonnosť. Pri nespavosti je dôležité hneď v úvode vzniku ťažkostí pátrať po príčinách nespavosti. Môžu to byť bolesti, rôzne kardiologické alebo respiračné ochorenia, ktoré narúšaj spánok. Často to bývajú aj psychické problémy a stres. Pri dlhšom trvaní ťažkostí sa nespavosť zafixuje a môže pretrvávať aj po odoznení spúšťacích faktorov. Hovoríme, že dochádza k vytvoreniu podmieneného reflexu, kedy líhanie a pobyt v posteli sa spája z obavami z nespavosti. Vtedy je účinnejšia než liečba sedatívami takzvaná kognitívne-behaviorálna terapia, ktorá má za úlohu práve odbúravanie stresu z nespavosti. Liečba nespavosti patrí v prvom rade do rúk praktického lekára, ktorý najlepšie pozná pacienta aj s jeho osobnými či zdravotnými problémami a včasný racionálny zásah môže zabrániť chronifikácii ťažkostí. Pri chronickej insomnii je potrebné pátrať po možnej organickej príčine nespavosti, dôležité je psychiatrické a psychologické vyšetrenie.

Hovorí sa, že tak ako „fungujeme“ počas dňa, tak potom v noci spíme. Ak sme počas dňa nervózni, vystresovaní a prepracovaní, je zrejmé, že ani náš spánok nebude kvalitný a pokojní. Preto je pre zdravý spánok dôležitá správna životospráva, dostatočný pohyb, čas na relaxáciu.

______________________
Copyright © Edusan 2015