PSYCHOPATI A ČUDÁCI
Na udržanie zdravia má dôležitý vplyv aj
okolie. Môže sa stať, že stretnete človeka, ktorý Vám pokazí deň, rozčúli Vás
alebo Vám pomasíruje „koronárky“ a dostane Vás na pokraj infarktu. Možno Vám
pomôže poznanie, že dotyčný za to často nemôže: časť svojej abnormality mohol
zdediť, na ďalšiu časť mohlo nepriaznivo vplývať okolie. Iný si mohol „prepiť“
mozog, mohol byť napríklad profesionálnym boxerom, alebo mohol mať úraz hlavy.
Známy je prípad slušného človeka (P. Gage), ktorému počas práce na stavbe
prešla hlavou železná tyč - a tento človek sa zmenil: zo slušného človeka sa
stal grobian. Spoznanie porúch osobnosti Vám môže zachrániť život napríklad aj
na cestách: psychopatovi sa môžete defenzívnou jazdou vyhnúť, inak do Vás
radšej narazí, len aby dokázal, že mal pravdu.
Čo je to psychopatia
Psychopatia je abnormálna štruktúra
osobnosti, so zvýraznením, potlačením alebo zmenou niektorých zložiek povahy
(emócie, nálady, pudy, temperament, vôla, charakter). Navonok sa prejavuje
najčastejšie poruchou adaptácie – konfliktami s okolím. V niektorých kultúrach
alebo krajinách (napr. Japonsko) sa považuje za detinské a neslušné prejavovať
emócie navonok. Spolužitie veľkého množstva ľudí na malom priestore vedie k
potrebe formálne slušných vzťahov a ku konformizmu. Konformizmus potláča
individualitu v zmysle príslovia: necht ktorý je dlhší ako ostatné nechty
(vytŕča z radu) sa zlomí.
Anomálne a akcentované osobnosti
Anomálna osobnosť sa líši od priemeru
(väčšiny ľudí) a sú väčšinou považovaní za podivínov (čudákov). Ak má jedinec
zvýraznenú určitú vlastnosť, ale nie je v konflikte so spoločnosťou nazýva sa
akcentovaná osobnosť. Definícia abnormálnych (anomálnych) osobností je
súčasťou klasifikácie duševných porúch –
DSM-IV. Často sa jednotlivé poruchy osobnosti
kombinujú v rôznom pomere.
Čo je ešte normálne ?
Podľa sociálne-normatívneho konceptu je normálne to, čo zodpovedá štandardom
spoločnosti. Čo je v jednej kultúre normálne (napríklad mnohoženstvo) môže byť
v inej kultúre považované za nenormálne. Podľa štatistickej koncepcie je
normálne to čo je najčastejšie, alebo čo sa pohybuje okolo priemeru. Táto
teória vylučuje aj géniov z radov „normálnych“ ľudí. Podľa adaptačnej
koncepcie sa normálny jedinec dokáže adaptovať na prostredie v ktorom žije
(schopnosť prežiť). Dosiahne tak rovnovážny stav – equilibrium. Dôležitý je aj
subjektívny pocit osobnostnej a duševnej vyrovnanosti (ak kradnú všetci, ja
nebudem).
Príčiny porúch osobnosti
Biologické (dedičné) a psychosociálne vplyvy sú najdôležitejšie. Okrem toho
môžu byť následkom perinatálneho poškodenia mozgu, zápalu mozgu v detstve,
úrazov hlavy, endokrinných a iných ochorení. Poruchy osobnosti môžu byť aj
involučné, v starobe sa môžu niektoré pôvodne kompenzované asociálne
vlastnosti (napr. agresivita) zvýrazniť. Prvé prejavy psychopatie sa objavujú
už v predškolskom veku. Poruchy osobnosti sa najviac prejavia (dekompenzujú
sa) v období puberty. Strach a agresivita sú základné inštinktívne mechanizmy
u človeka i v zvieracej ríši. Ak je zviera ohrozené, spravidla uteká. Ak
nemôže utekať, tak bojuje. Na agresivitu má vplyv funkcia hypotalamu, pohlavné
hormóny a ďalšie vplyvy (alkohol, lieky a pod.).
Fanatici a reformátori
Venujú všetku svoju energiu určitej myšlienke, často nezmyselnej. Môžu mať
nadosobné ciele (náboženské, politické a iné reformy) alebo len osobné ciele
(vynálezci, zberatelia). Vytvárajú nové reči, triediace systémy a
nomenklatúry. Často zakladajú náboženské sekty alebo politické strany.
Napríklad sekta fletcherovcov musí každé sústo prežuť 32-krát. Niektoré
pôvodne extrémne aktivity sú dnes spoločensky akceptované (nudisti,
vegetariáni).
Kverulanti
Píšu sťažnosti, obťažujú úrady, súdy a ďalšie inštitúcie. Často sú aj v
medicíne „crux“ neriešiteľné prípady – ktoré navštívili väčšinu oddelení
rôznych nemocníc na podnet „sťažnosti“ na riaditeľstvo alebo na ministerstvo.
Aj keď je výsledok sporu priaznivý, hneď kladú ďalšie požiadavky a „bojujú“
ďalej. Majú útržkovité vedomosti z práva (najmä procesného) a chodia s taškou
plnou rôznych spisov, zákonov a dokumentov. Často sú súčasne postihnutí aj
grafomániou (nutkavou potrebou písať), pričom éra počítačov im prináša nové
možnosti uplatnenia...
Paranoidná psychopatia
Majú nadmerne vyvinutú vlastnosť – inak užitočnú, a potrebnú k prežitiu:
ostražitosť a nedôveru k neznámemu. V každej udalosti hľadajú príčinu a hlavne
pôvodcu. Sú to osoby urážlivé, konfliktné a neústupné. Sú vzťahovační a
podozrievaví – tušia záludnosť a nepriateľstvo i v bežných situáciach všedného
dňa. Paranoidná povaha sa môže niekedy prejavovať aj patologickou
žiarlivosťou, ktorá sa môže vyskytovať napríklad aj u chronických alkoholikov.
Explozívna psychopatia
Majú nízky prah na nepriaznivé vplyvy vonkajšieho prostredia. Na malé podnety
reagujú neprimeranou agresivitou, popudlivosťou (na muchu útočia „kanónom).
Inokedy môžu reagovať neuvážene, zbrklo, alebo skratkovito. Často jednajú
impulzívne, niekedy sa môže vyskytnúť patická opilosť a mávajú aj nočné desy
(najmä v detstve).
Anetická psychopatia
Vyššie city sú oploštelé alebo vymiznuté. Asociálne a amorálne osobnosti
(„moral insanity“). Nie sú schopní pociťovať základné emočné vzťahy (súcit,
ľútosť, láskavosť, svedomie). Väčšinou skončia v kriminálnom prostredí, bijú
slabších, týrajú zvieratá, majú sklony k alkoholizmu a k prostitúcii.
Inteligentní sa môžu adaptovať, neprichádzajú do konfliktu so spoločnosťou, a
nediagnostikovaní môžu mať slušnú kariéru a postavenie v spoločnosti, často
vďaka „hrošej koži“.
Schizoidná psychopatia
Introvertovaná osobnosť uzatvorená do sveta vlastných myšlienok, predstáv a
fantázii. Chýba schopnosť naväzovať a udržiavať kontakty s ľuďmi. Navonok môžu
byť chladní, neprístupní a cynickí, sú však často ľahko zraniteľný.
Schopnosťou abstraktného myslenia sa uplatnia hlavne v teoretických odboroch.
Majú radi každé povolanie, kde sa dá zaviesť poriadok a logika (skladníci,
laboranti, výskumní pracovníci). Ich odev je nedbalý alebo výstredný.
Tymopatická psychopatia
Dominujú poruchy nálady a temperamentu. Hypertymní (hypomanický) psychopati sú
optimistický, veselí, podnikaví - ale málo zodpovední. Hypotymní (depresívni)
psychopati sa nevedia tešiť zo života, majú často sklon k úzkosti a k
hypochondrii.
Astenická psychopatia
Od detstva majú nedostatok energie a rýchlo sa unavia. Majú často trému a
pocity úzkosti. Hypochondria je v tejto skupine častá: majú rôzne somatické
ťažkosti a radi chodia k lekárovi. Tým sa odlišujú od podobnej skupiny –
psychastenických psychopatov.
Psychastenická psychopatia
Majú nedostatok sebadôvery, sú nerozhodní, neistí a úzkostliví. Pedanti
neustále usporiadavajú veci okolo seba, často sú tyransky puntičkárski.
Obsedanti (anankasti) majú zaužívané rôzne rituály, aby sa zbavili obáv. Majú
strach že nezvládnu bežné pracovné úkony, a starosti všedného dňa v
domácnosti. Ich pracovná výdrž je znížená (napríklad na 2 – 3 hodiny denne).
Riešia to nadmernou pedantnosťou , vypracovanými stereotypmi,
poriadkumilovnosťou a prísnym dodržiavaním predpisov. Do práce chodia vždy
načas, odchádzajú poslední, radi rozprávajú o tom, koľko majú práce, a čo
všetko „vybavili“. V niektorých inštitúciach, kde nie je základnou požiadavkou
výkon, sú obľúbení pracovníci u šéfov, pretože vzhľadom na neschopnosť podávať
riadny pracovný výkon sú lojálni, a preto často povyšovaní do vyšších funkcií,
v ktorých sa môžu však dekompenzovať – zlyhať a utiekať sa do chorôb, i keď v
porovnaní s astenickými psychopatmi majú menej telesných „ťažkostí“. Väčšinou
však majú životné optimum medzi 25 – 30 rokmi, potom sa „ukryjú“ do
nenáročného a chráneného povolania bez väčšej zodpovednosti.
Hysterická psychopatia
Dominuje vystupňovaný egocentrizmus, prehnaná emotivita, pocit neuspokojenia.
Majú radi dramatické scény (citové búrky) a radi vzbudzujú pozornosť okolia.
Manipulujú s ľuďmi a domáhajú sa ich obdivu, uznania, súcitu alebo lásky. Radi
intrigujú a vyhľadávajú dobrodružstvá. Často sú hypererotickí, promiskuitní,
radi klamú a vymýšľajú si rôzne historky (pseudologia phantastica). Majú
nosofilné tendencie: priťahuje ich nemocničné prostredie, radi rozprávajú o
chorobách a o pacientoch. Dokážu simulovať príznaky rôznych ochorení a tak sa
vžijú do prežívania ochorenia, že niekedy nevedia alebo prestanú takéto stavy
ovládať (hysterický oblúk, hysterické obrny, hysterická slepota, hysterická
strata hlasu a pod.). Mnohé hysterické osobnosti sa uplatnia v užitočných
povolaniach, najmä v umeleckých.
Narcistická psychopatia
Podľa gréckej mytológie sa
Narcissus zaľúbil do svojho obrazu –
odrazu na hladine vody, a Boh ho premenil na kvetinu s rovnakým názvom.
Narcisti veria že sú ojedinelou a špeciálnou bytosťou (aká sa narodí raz za
dvesto rokov). Sú presvedčení že majú neobmedzené schopnosti, krásu alebo že
sú dokonalí milenci. Majú výnimočný pocit dôležitosti, a stratu empatie
(schopnosť vcítiť sa do pocitov iného človeka). Veria, že sú natoľko osobitní,
že sa môžu stýkať len s vysokopostavenými osobnosťami, alebo inštitúciami.
Vyžadujú nadmerný obdiv a pocit, že okolie je na nich závislé.
Nestáli a nezdržanliví psychopati
Často menia životné prostredie, vyhľadávajú nové dojmy a zážitky. Nemajú radi
trvalé vzťahy a stále bydlisko. Opúšťajú rodinu, menia zamestnanie, emigrujú –
nikde nie sú dlhšie spokojní. Žijú len pre okamžité uspokojenie, často hrajú
hazardné hry. Môžu sa uplatniť ako cestovatelia, námorníci, montéri, vodiči
diaľkovej dopravy, v horšom prípade skončia ako bezdomovci a tuláci.
Sexuálna psychopatia
Výkladový slovník najčastejších sexuálnych úchyliek je v článku
Sexuálne
úchylky a v Sexuologickom slovníku. Možnosti liečby sú
opísané napríklad v novinovom článku
Som „úchylák“ – čo s tým ?
Možnosti diagnostiky
Pri vyšetrovaní osobnosti sa používajú rôzne metódy, ktoré aplikuje spravidla
klinický psychológ. Sú to rôzne dotazníky a inventáre, projektívne metódy
(Rorschach, verbálne, kresbové a manipulačné projektívne techniky, apercepčné
testy), zisťovanie záujmov, postojov a hodnotovej orientácie a iné. K
objektívnym testom osobnosti patria aj performačné skúšky (Porteusove
labyrinty) a špeciálne metódy zamerané na testovanie konkrétnych vlastností
(testy vytrvalosti, testy aspiračnej úrovne a pod.).
Možnosti terapie
Prevencia – správna výchova a edukácia, psychoterapia, symptomatická
medikamentózna liečba v období dekompenzácie. Ak inteligentný človek pochopí
podstatu svojej úchylky, môže ju korigovať. V prípade konfliktového správania
so spoločnosťou (asociáli) môže súd nariadiť ochrannú liečbu, v niektorých
štátoch sa používa aj neurochirurgická liečba.
Odporúčané stránky v anglickom jazyku
