Odpovedal: Fedreska
Re: psychoterapeut-sexuolog
(číslo príspevku 167.209, zo dňa 22.07.2008. videné 477x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 167209:
Max, podľa toho čo píšeš o veriacich nie som si istá či vieš o čom hovoríš :)
Ak si myslel veriaceho kresťana, tak pokiaľ ja viem (som kresťanka katolíčka), oficiálne učenie katolíckej cirkvi (a myslím, že aj ostatných kresťanských cirkví) je, že pohlavný styk je predovšetkým na budovanie jednoty a lásky manželov. Zjednocuje ich fyzicky, psychicky a duchovne – dá sa na to pozerať aj ako na mystický zážitok. Je to moment, v ktorom si opäť potvrdzujú svoj sľub, ktorý si dali v svadobný deň, moment kedy sú pre seba vzájomne darom. To so sebou prináša obojstranný záujem o partnera po všetkých stránkach, intimitu, nehu, ale aj vášeň a fyzické uspokojenie....
To, že každé milovanie má byť otvorené životu neznamená, že pri každom musí byť jasné počatie. Keďže väčšina z nás má mozog a vieme ho aj používať, môžeme využívať metódy (je ich viac) ako napr. STM (symptotermálna metóda – prirodzená metóda plánovania rodičovstva – viac info www.lpp.sk), ktoré sú po dobrom kurze a pri zodpovednom používaní tak isto účinné ako hormonálna antikoncepcia. Táto metóda samozrejme predpokladá ochotu oboch partnerov rešpektovať cyklus ženy a ak sa chcú vyhnúť tehotenstvu, pár dní do mesiaca si prejavovať lásku nie pohlavným stykom. Čo si myslím, že pri dobrej vôli nie je také strašné, keďže asi aj tak sa nie všetky páry milujú každý deň. A určité obdobia abstinencie sa nájdu v živote všetkých párov. Otvorenosť životu je pre mňa ochota prijať deti vo svojom živote a vnímať ich ako dar a je to tiež podľa mňa dôkazom „pravej“ lásky, ktorá túži po rozdávaní sa... Výhoda tejto metódy je jej obojstrannosť, teda aj použiteľnosť na úspešné dosiahnutie tehotenstva.
Ešte by som chcela napísať niečo k dvom veciam.
Prvá je hriech a spoveď. Už to, čo som napísala vyššie, hovorí niečo o tom prečo je sex (milovanie) vymedzený pre manželov. Obdobie pred uzatvorením manželstva je čas vhodný na prípravu na spoločný život, aby sa partneri naučili spolu hovoriť o všetkých možných veciach a zladili sa v hodnotách, aby sa naučili ako spolu tráviť čas, príjemné chvíle, ale aj tie problémové a konfliktné. Ak nezačnú s takýmto učením na začiatku, tak kedy potom? Preto je to čas, kedy sa môžu spoznávať a premyslieť si či chcú spolu zostarnúť. Ak áno, je čas uzavrieť manželstvo. Neznamená to, že už vedia všetko a v živote im bude len dobre, ale že pri všetkých problémoch, ktoré nastanú sa môžu každý deň oprieť o slobodné áno, ktoré si vyslovili v svadobný deň. Počas predmanželského obdobia je určitá hranica, ktorú by pri prejavovaní si fyzickej náklonnosti partneri nemali prekročiť. Samozrejme bozk, objatie, dotyk je OK, ale prekročenie spomínanej hranice je hriech. Hriech vnímam ako niečo, čo mi škodí aj keď si to možno v súčasnosti neuvedomujem, niečo podobné ako keď človek nedodržiava bezpečnostné predpisy na ceste života. Často má následky, ktoré nemusia byť hneď badateľné ale ktoré môžu aj neskôr v budúcnosti veľmi ublížiť tomu kto ho robí ale aj ľuďom okolo a spoločnosti. Hranicu s hriechom nám väčšinou oznamuje svedomie. Keď ide kresťan katolík na spoveď, hovorí s kňazom spovedníkom o svojom živote, o okolnostiach ktoré ho doviedli k tomu, že porušil pravidlá hry – že urobil hriech. Nemusí však ísť do detailov. Stačí ak povie to, čo ovplyvňuje kvalitu hriechu a počet razí (napr. kradol som – 3x som zobral chlieb pretože som hladný; - 1x som vytuneloval miliardový podnik čo stavia diaľnice). Samozrejme, ak sa chce niekto poradiť, môže s kňazom hovoriť viac, ale aj v tom prípade ho môže kňaz zastaviť ak nechce počuť viac detailov. K platnej spovedi nestačí povedať hriechy, ale aj ľutovať to, že ich človek spravil, rozhodnutie, že ich už nechce robiť a náprava (napr. pri krádeži aj vrátenie vecí, čo človek ukradol...). Pokánie, ktoré človek dostane je čin na vyváženie, ktorým sa prihodí trochu dobra na misku váh dobra a zla vo svete za to zlo, ktoré tam pribudlo tými hriechmi, ktoré urobil predtým. A je to tiež potvrdenie toho, že človek túži po zmene.
Druhá vec je viera a jej konfrontácia so životom. Nie vždy je ľahké žiť ako aktívny (praktikujúci) kresťan vo svete, dokonca by som povedala, že čisto v ľudských silách je to snáď až nemožné. Kresťanský ideál je hodne vysoko a nie je napodobniteľný len zvonka. Pokiaľ človek nemení svoje vnútro, nikdy sa k nemu nedopracuje. A meniť svoje vnútro chce čas, trpezlivosť, mravčiu prácu a lásku. A to je to čo priniesol Ježiš ľuďom – nie ideál, vzor morálneho správania, ale ukázal spôsob akým možno vnútornú premenu dosiahnuť. Na svojom živote ukázal čo urobí s človekom láska a zvlášť láska Boha ak sa jej plne odovzdá. Umožní mu robiť zázraky, prekonať limity času a priestoru, ale tiež ho dovedie na kríž (ktorý môže mať rôzne podoby). Ak chcete, pozrite si trilógiu Pustovník, Prorok a Mystik od Torkingtona.
A k hlavnej otázke psychoterapie – áno, som za to, aby človek vyhľadal odborníka a netrápil sa so svojimi ťažkosťami sám. Ale tiež som za to, aby riešil duševné veci s odborníkom (psychoterapeutom), duchovné veci s odborníkom (kňazom, pastorom,...) a telesné veci s odborníkom (lekárom) a aby to nemiešal – pretože nie všetci psychoterapeuti vedia dať fundovanú odpoveď na otázky kresťana z pohľadu viery a nie všetci duchovní vedia dať fundovanú odpoveď na otázky psychického zdravia - aj keď sa to v mnohom prelína. Rozhovor s odborníkom môže pomôcť nájsť tie „pravé“ vnútorné motívy konania a korene problémov.
Pekný deň všetkým.