Odpovedal: aaa Re: neviem ako ďalej,chcem zomrieť :( (číslo príspevku 167.558, zo dňa 28.07.2008. videné 365x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 167558: no ale kym som dosla do takeho stadia trvalo to. prvy mesiac bol najhorsi pre mna bolo tam velmi vela ran ako prva bol rozchod, potom ako mi daval cele 2 tyzdna nadej ze ako sa dame dokopy proste chce si to ujasni, este v piatok doobeda mi to pisal a poobede mi povedal ze ma druhu, prisiel si pre svoje veci ale moje mi nevratil, na druhy den som mu volala tak mi oznamil ako s nou spal v nasej posteli, v ten isty den mi povedal ako je ona uzasna a tiez mi povedal ze jeho otcovi sa velmi paci (to ze ona fajci, ona pije tak im sa to zdalo uzasne), do toho mi oznamil ze ona mi odkazuje preco som ten dom neupratala. potom ked som chcela aby mi pomohol o tri dni na to s niecim s cim mi pomahal vyse roka tak povedal dobre, prisiel na dohodnute miesto a ako prve co mi povedal ze nema cas do 10 minut mu volala ta jeho a povedal ze ide prec za nou, vratil mi privesok od klucov od toho spolocneho domu lebo som mu vratila kluciky i s mojimi priveskami s tym aby mi ich nevracal ze su to zbytocne spomienky ze o to nestojim a jedinu vec co mi vratil z nasho vztahu za celych 5 rokov co sme nadobudli bol prave jeden privesok vtedy vosla do mna zlost hodila som ho na zem a otocila sa a isla prec bola som rada ze som to ustala a nevrazila mu tam jednu. potom som mu volala ze predsa len je tam velmi vela nasich veci (postel, riad, satelit, moje oblecenie, moje vianocne darceky a dalsie veci) ze ci by nieco aspon vratil a on bol na vecierku u nej oslavovali ze konecne sa dali dokopy resp. ze uz nemusia tajit svoj vztah, to bola dalsia rana pod pas. v telefone sa hral ako najvacsi chudacik ktory vsetko lutuje hra ludom na city a manipuluje s nimi. to ako sa zachovala rodina po takom vztahu ani neriesim po dalsich dvoch tyzdnoch som dosla na to ze naozaj on nebol pre mna lebo toto jeho sebectvo a neucta k druhym by sa ukazala neskor. a tym ze som mala vela veci do skoly tak som nemala cas na neho mysliet a teraz pred cca 2 tyzdnami ho videla moja sestra aj sa spolu rozpravali a dosla s tym ze nech nelutujem urcite ze nemam co a ja jej verim. ja som teraz niekde inde pravdepodobne by som sa za takym muzom neotocila ale presla bez toho a by som si ho vsimla. a verim ze aj ty to tak budes po case pocitovat ze naozaj nemas preco lutovat a tiez si zoberies z toho to najlepsie co mozes to co ta posunie dopredu a po case si povies ako je dobre takto lebo ti to dalo nieco. ty sa nieco pri tom naucis lebo sa zamyslas nad sebou a utrpela si sklamanie, vies lepsie co chces od zivota akeho partnera teraz budes hladat ale ten ktory zameni na to povacsine pride ked tiez sa mu stane nieco podobne takze hlavku hore zober si z toho vsetko dobre co len mozes (verim tomu ze vsetko sa deje pre nase dobro aj ked to nevidime ale zbadame to neskor napr. spoznanim noveho partnera)