Odpovedal: Nina
Re: respiracna arytmia
(číslo príspevku 169.238, zo dňa 25.08.2008. videné 657x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 169238:
Ahoj, presne viem o com hovoris. Aj mne kardilog stanovil tuto diagnozu. Je to hrozne neprijemne, uplne ti verim. Ale na to sa neda nemysliet, ti co to tu hovoria s tym zrejme nemaju skusenosti! Az na Igora, kt. uz berie antidepresiva. Ja ich mam zacat tiez brat, len sa velmi bojim ze sa mi to zozaciatku este zhorsi. Cakam az budem mat po dovolenke a potom zacnem. Ja na to dlho dlho nemyslim, fungujem uplne normalne - to staci napr.ze sa dobre najem, nafukne sa mi zaludok, ten tlaci na branicu a mne sa zacne zle dychat - vtedy nejak podvedome na to upriamym pozornost a zrazu zacnem lapat po dychu, mam pocit ako by mi ho niekto "vyrazil" a nemozem chytit opat ten spravny rytmus...takto to trva niekedy dve, tri hodiny aj viac. Vtedy sa musim do niecoho naplno zabrat - zamestnat mysel, aby zase telo chytilo samo spravny rytmus a potom ma to uz nenuti na to mysliet. Niekedy sa mi o tom aj sniva, potom vstavam s tym ze dychanie akoby prestavalo, ze je nedostatocne. Je to velmi neprijemne. Trpim panickou poruchou a toto ide ruka v ruke s nou. Aj ked nedostanem panicky zachvat v pravom slova zmysle, zacnem mat problemy prave s dychom. Trapim sa s tym uz cele roky, odkedy som dostala prvy zachvat PP. Vtedy som si zacala dychanie viac uvedomovat a odvtedy mam s nim tazkosti. Niekedy ani neviem ze dycham a mam pocit ze uz sa to nevrati, inokedy je to na nevydrzanie. A ako dlho ti trva tento stav, ked ta to prepadne a nedokazes chytit spravny dychovy rytmus? Je ale pravda ze cim viac pozornosti tomu venujes, tym je ti horsie, lebo dychas viac ako musis. Nemysliet na to sa NEDA, ale da sa to potlacit cinnostou, ktora tvoj mozog zamestna natolko, ze tvoja mysel jednoducho "prehodi vyhybku" a dychanie prestane byt pre nu prvorade. Ale nesmie to byt monotonna cinnost, ktoru robis automaticky, ale nieco velmi, velmi kreativne, pricom musis velmi rozmyslat. Mne napr. je niekedy aj mesiac dobre a potom prave pri nejakej stereotypnej cinnosti, ked mozog nemusi tolko rozmyslat si to uvedomim. Pri nasej diagnoze staci naozaj malo - akykolvek podnet na to aby sme si to vsimli a zacali sa tomu venovat. A neberies nejake lieky? Drzim palce!