Text príspevku číslo 169931:
Ixa, ale ja neplačem pred ňou, ráno vstávame s úsmevom, obliekame sa, keď trošku plače vysvetľujem jej všetko, cestou do školky v aute počúvame veselé pesničky, v školke sa s ňou pekne rozlúčim, dám jej pusu, utvrdím ju v tom, že po ňu s ockom prídeme, ešte jej podám v triede hračku, s ktorou sa najviac hrávala, keď sme tam chodili ešte po syna, to všetko na mňa dôjde až v aute, keď odijdeme, to by som urobila veľkú chybu, ja viem. No dnes už nastal menši pokrok, malá do triedy nevstúpila s plačom, ale s bračekom za ruku, rozlúčili sa s nami a zobrali si hračku, len asi 5-6 detí plačkalo, tak to určite prišlo aj na ňu, no uvidíme, čo povie pani učiteľka.
|