Odpovedal: Zdenka Re: Ako povedat dietatu o smrti (číslo príspevku 174.952, zo dňa 27.11.2008. videné 194x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 174952: ja si myslim opak...zrovna citam knizku "Zivot po strate" a je v nej vela velmi peknych, no hlavne pravdivych myslienok...bolesti bruska a pocity na zvracanie, ak nejde o virozu, urcite signalizuju psychicky podklad...nie je pravda, ze deti sa vedia so situaciami dobre vyrovnat, naopak, vsetko co sa nam v detstve stane, ulozi sa do "suflicka" nasich zazitkov a skusenosti a v dospelosti to velmi ovplyvnuje nas model spravania sa... suhlasim, ze v tejto chvili je vhodne sadnut si k dcerke a nechat ju prezit jej zial, ale nemalo by to trvat dlho...vyrovnat sa so stratou niekoho, koho sme milovali, predpoklada dokazat rozpravat o svojich pocitoch, vyrozpravat sa aspon scasti z nasho smutku, peniest cast vlastnej bolesti na bedra niekoho ineho...u deti vraj prebieha smutenie najcastejsie tak, ze chvilu smutia a chvilu sa hraju, striedaju sa u nich tieto epizody, co je velmi dobre, pretoze takouto formou si od zialu dokazu obcasne oddychnut... doprajte dcerke chvilku na prezitie svojho smutku, ale dajte pozor, aby sa v nej nezakorenil...postupom casu by mala byt schopna spominat s vami na babicku, zapalit jej sviecku a postupit tak posilnena vpred...