Odpovedal: Zdenka Re: nenavidím svoj život (číslo príspevku 176.356, zo dňa 16.12.2008. videné 306x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 176356: ano Zuzi, viem svoje...nic nie je len biele a cierne a niekedy su situacie naozaj neriesitelne, pretoze nasledky by i tak boli iba dalsim dovodom na depresiu...je to ako keby si si mala vybrat, ci zakusnes do cerviveho jablka alebo cervivej hrusky... keby jestvovalo optimalne riesenie, viem, ze by si to jednoducho urobila...problem je, ze ho nevidis a tak pises sem, pretoze uz nevladzes...ani sama nevies, co cakas, aj ked jednoznacne ulavu...lenze opat vypnes pocitac a zostanes tam vo svojom vazeni...vsetky tie ruky, ktore sa Ti tu podavaju, Ti budu pripadat ako ruky cez mreze, mozno pohladili, ale nedokazu Ta vyslobodit... riesenie je v nas samych a ja sama sa prave pokusam stotoznit s vetou - stastie je nieco, co nam nedokaze nikto na svete dat, okrem nas samych...z isteho aspektu je to pravda, z ineho loz... pointou zostava, ze nesmies prestat hladat okolo seba cloveka, ktory ta podpori aj inak, ako len vetami na fore, cloveka, ktory bude tvojou zachranou...moze to byt ktokolvek, no nestracaj nadej...najhorsou nastrahou depresie je, ze clovek prestane komunikovat, nechce sa mu rozpravat o sebe a vlastne o nicom a s nikym, svet je prilis odcudzeny a clovek ma pocit, ze i tak to nema zmysel...a casto aj nema, pretoze drviva vacsina nechape, preco sa nevieme hnut z miesta, nechapu, ze je to prave preto, ze to nechapu a nechape to nikto z nasho okolia...stacilo by tak malo, pochopit, chytit za ruku a jednoducho - naozaj pomoct...Zuzi, nestrat tuto nadej, zostan otvorena a komunikuj...