Odpovedal: Jana38 Re: nenavidím svoj život (číslo príspevku 176.516, zo dňa 19.12.2008. videné 535x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 176516: Zuzana zdravím Vás.Pôvodne som nechcela reagovať v tejto debate. Možno to tu už niekto povedal,resp.napísal,ale podľa môjho názoru,by ste mali začať konať.V zmysle osamostatnenia sa od despotického manžela.Argument,že sa snažíte ostať kvôli deťom v budúcnosti neobstojí.Práve takýmto pasívnym postojom a zmierovaním sa s nespravedlnosťou páchanou na Vás,zabezpečíte najskôr to,že si Vás deti v dospelosti nebudú vážiť,ak nie priamo Vami pohŕdať. Nehovoriac o tom,že si takýto vzorec fungovania môžu preniesť do svojho budúceho dospelého života.Nemyslite si,že starostlivosť o deti znamená len zabezpečovať im plné brušká a komfort bývania... Decká sú veľmi vnímavé bytosti,než aby prehliadali pomery a nešťastie,aké prežívate Vy,ako matka.Možno tomu dobre nerozumejú,ale do ich citového života sa to určite premieta.A pri budovaní budúcich socialnych vzťahov tiež. Aj sebaobetovanie pre blaho rodiny by malo mať svoje hranice. (aby ste nemali dojem,že teoretizujem)píšem zo skúsenosti z môjho detstva-matku si nesmierne vážim práve pre to,že sa s 3 deťmi rozhodla odísť od manžela alkoholika.My ako deti sme ju v tom podporovali,a to si zďaleka od neho nemusela vytrpieť toľko ustrkovania,ponižovania,výsmechu a obmedzovania ako Vy.Jednoducho sebe aj svetu ukázala,že po na sebe nenechá orať. Veľmi som sa rozpísala,v žiadnom prípade som sa Vás nechcela nijako dotknúť. Viem,že ste vo veľmi ťaživej situácii,ale musíte sa zachrániť,tak si myslím,že zachránite aj svoje deti. P.S. a tiež si myslím(ako pisateľka predomnou),že by ste mali navštíviť psychiatra,zrejme trpíte aj depresiou(niet sa čo čudovať...)a tá sa musí liečiť. Veľa síl a lepšie dni Vám prajem.Jana Reakcie na príspevok: Re: nenavidím svoj život (395x, Juna, zo dňa 2008-12-21)