Odpovedal: j.
Re: nenavidím svoj život
(číslo príspevku 176.565, zo dňa 19.12.2008. videné 199x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 176565:
Nemam "vseobecne" platnu radu. Zistila som len, ako sa ochranit (aspon vacsinou) pred tym mojim.
Vseobecne plati to zaobalenie sa do vajicka alebo ineho pomysleneho ochranneho obalu, ktory si clovek okolo seba predstavi. Lenze to sa neda permanentne robit doma, kedy nevies, z ktoreho rohu na teba "vyskoci" nieco blbe.. pisem velmi vseobecne, viem. Ale ten moj akoze manzel robieva take veci, ze ked to vobec necakam, zautoci.
Vsugerovavam si ako casto to len ide, ze nie on je "nasa rodina" . Nasa rodina su deti a ja. On tam nehra skoro ziadnu rolu. Ak nie je taky dolezity, preco ma stale znova a znova zranuje, ked sa mi vyhraza, ked mi hovori alebo robi zle?
Tak si skusim predstavit, co "najhorsie" mi moze urobit? Ked sa mi vyhraza, poviem mu - sprav mi vsetko, co mi chces spravit, v najhorsom ma zabijes, nijako viac mi nedokazes ublizit, krajna moznost je ze umriem.. tak fajn, sprav to.. z toho byva sice zurivy, ale velmi rychlo prestane.
Alebo si predstavim, ze on je iba vzduch. Ze je priesvitny, priehladny, vobec nie je materialny. Ze mozem okolo neho prechadzat, nevnimat ho, nepozriet sa na neho, neodpovedat, ked nieco povie, nezareagovat vobec ale vobec nijako.
Robim doma uplne vsetko tak, ako keby tam nebol. Nakupujem, upratujem, varim, peciem, periem, zehlim, riesim starosti s detmi, lekarov, skolu.. viem ze mu tym robim "dobre", lebo nema uz absolutne ziadne starosti, ale su chvile kedy sa citi dost "zbytocny", vidim na nom, ako bezcielne sa mota po byte a vtedy dokazem ja nacerpat silu.. lebo to tak funguje, vtedy je on zranitelny, a on to riesi tak, ze odide z domu. Potom je doma uplna pohoda.. Alebo nieco sproste povie a tresne dverami.. ak sa mi podari nezareagovat, citim sa potom lepsie.
Neviem ci to niekomu inemu pomoze. Princip je asi ignoracia ale sucasne uvedomenie si mojej vlastnej sily. Presne ta veta: Nie on je "nasa rodina", nie on ju "tvori". Najdolezitejsi ludia v nasej rodine su deti, a kedze sa o ne staram ja, tak aj ja som "dolezita".
Neriesi to prave problemy, ale ulahcuje mi to existenciu v tom istom priestore.