Odpovedal: Iveta Re: nenavidím svoj život (číslo príspevku 176.605, zo dňa 20.12.2008. videné 182x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 176605: Milá Dagmar, plne sa prikláňam k tvojim názorom. Niektoré mladšie ročníky jednoducho nechápu, že pred 20-timi rokmi to fungovalo ináč. Vtedy mladé dievčatá a ženy nemali také možnosti ako dnes. Väčšina nepoznala iný osud ako vydať sa a mať deti, taktiež nebola žiadna osveta a tzv."demokracia" ani rovnosť šancí v pohlaviach. Boli tu zaužívané role mužov a žien, kde žena bola akože rovnoprávna, ale jej prvá úloha bola domácnosť a až potom vzdelanie a kariéra. Žili sme tak, ako sme to videli u našich rodičov. Dnes už mladí rozmýšľajú ináč, vtedy vzťah "na divoko" bol vopred odsúdený, hlavne na dedinách. A keď už prišli deti, už bol problém cúvnúť, hlavne kvôli spoločenským predsudkom. Voľakedy to bolo chápané, ako chyba a neschopnosť ženy udržať rodinu. Bohužiaľ všetko sa vždy hádzalo na ženu, vždy bola ona chyba. Ja mám 44 rokov, tak viem o čom hovorím. Som moderne zmýšľajúca a už pred 20-timi rokmi som tieto názory nezdieľala, ale bohužiaľ som bola s nimi komfrontovaná. Takže problémy niektorých nevydarených manželstiev z tohoto obdobia vidím aj v tom. Tiež nebolo zvykom aby dvaja mladí žili spolu bez sobáša ako je to dnes, akože na skúšku a uvidíme, či nám to bude fungovať... To sa vtedy "nepatrilo". Takže ste nemali možnosť poznať partnera v každodenných situáciách, akurát tak na rande, alebo v kine alebo na zábave a podobne. Čiže by som negeneralizovala tento problém, že človek si má dobre rozmyslieť, koho si berie. To je možné dnes, ale predtým sme to tak nevnímali. Napríklad o domácom týraní sa ani nehovorilo ani nepísalo... Akože nebolo, takže to nikto ani neočakával, že sa mu to stane. A pitie mužov a bitie manželiek v niektorých Slovenských lokalitách bola normálna vec, akože občas manželku "preplesnúť" nie je problém... Toto nie je prosím moj názor, len dlhoročná odpozorovaná skúsenosť. Dúfam, že som aspoň trochu prispela do tejto zaujímavej diskusie. Prajem čo najlepšie vyriešenie vašej zlej situácie. Som rada, že doba natoľko pokročila, lebo v tej dobe nebol ani internet a podobné možnosti komunikácie navzájom. Keď nič iné, tak sa môže človek aspoň takto vyventilovať. Je to určitá forma ako sedenie u psychiatra - virutálne.