Odpovedal: j.
Re: nenavidím svoj život
(číslo príspevku 177.203, zo dňa 29.12.2008. videné 394x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 177203:
Babusa takto to je:
On získal stary polorozpadnuty dom pred svatbou. Boli dve moznosti: Kupit byt (vtedy este nie kupit, ale ziskat z mojej firmy) bolo treba dat uplatok, stary komunizmus.. co uz, alebo zacat prerabat tu zrucaninu. Pustili sme sa spolocne do prestavovania. (skoda...)
Na papieri vlastni uplne vsetko. Jeho je(realne): Pozemok - cely, dom: povodny stav. Novy stav sa vraj vlastni takto: Sucany stav sa musi ocenit. Odrata sa povodny stav (zrucaninka.. ) ktory ziskal pred svatbou, prenasobi sa nejakym koeficientom na "sucasnost". Rozdiel v hodnote "teraz" a "vtedy" je to, co sme nadobudli pocas trvania manzelstva a z coho mi patri polovica.
Problem: Treba dat na sud podanie o vysporiadenie podielov podieloveho vlastnictva. Aby sud urcil kto ma presne kolko. Potom (po rozvode) ak ja odidem, mi ma zaplatit to co vlastnim ja.
Trvanie - casovo: asi 4 az 5 rokov.
Mame stavebne sporenie. Syn, dcera, ja. Mam podielove fondy v jednej banke.
To by bol dobry odrazovy mostik: Muz by zaplatil nieco (pre zaciatok), ja by som pridala nase peniaze, kupili by sme byt a zbytok by mi "dosplacal" muz.

(mimochodom: Kto v tejto krajine TUSI ze tento pravny stat ma aj takyto zakon:
V tejto krajine plati toto: Co jeden ziskal pred svatbou, je jeho VYLUCNE vlastnictvo.
Potom, po svatbe, je VSETKO V BEZPODIELOVOM SPOLUVLASTNICTVE oboch. Uz nie "iba moje" a "iba jeho" - s vynimkou dedicstva, ale vsetko je "nase". Takze co sme zarobili po svatbe, vsetko sme ziskali uz len spolocne. Ale: za jeho vylucne vlastnictvo (pozemok, dom) treba kazdy rok zaplatit DAN. Dan platime 24 rokov Z BEZPODIELOVEHO SPOLUVLASTNICTVA oboch, lebo on uz "iba svoje" peniaze nema. ale platime za jeho vylucne vlastnictvo.. dan mu teda platim stvrtstorocie aj ja..
Toto sa deje v nasom state..
Odbocila som..)

Lenze:
je agresivny, vyhraza sa a hovori, ze ked podam na sud o vysporiadanie majetku, potom len uvidim, co spravi on.. Co mozem robit pocas tych rokov, kym budem mat podane na sude a nez bude rozsudok?
Odidem od neho, to je moj ciel. Aka ma byt "cesta", to som este nerozhodla.
Odist s dcerou do podnajmu?? Momentalne ma v dome "u otca" pekne zariadenu izbu, k domu je zahrada (pestujem v nej kvety iba ja) chova zvieratka, macku, fretku,2 vekovo blizke sesternice v susedstve maju tiez macicky, psa, kralicka, hrdlicky, vtaciky "zebricky"..a ja ju zoberiem do panelaku do jednej izby a poviem- k otcovi mozes chodit kazdy druhy vikend?
Syn je v poslednom rocniku VS a povedal mi, ze po skonceni skoly do cca 2-3 rokov chce svoje byvanie.
Mozno mi staci pockat do jeho statnic. Buduce leto. Bude celkom sebestacny a asi vtedy uz prestanem brat ohlad prave na neho, aj ked on ostane u otca.
Najlepsim riesenim sa mi momentalne javi najst si podnajom v blizkosti, v lokalite kde teraz zijeme. V tom pripade by mohla byt dcera vo svojom prostredi castejsie. Aj s bratom.
Odradza ma okrem jej "komfortu" aj myslienka, ze rozdelim surodencov. Takto sa vidia denne. A samozrejme aj obava, ze o kratky cas dcera zahlasi - ja by som chcela byvat radsej u otca..To by som JA platila vyzivne muzovi na dve deti a platila by som si sama pre seba podnajom a prakticky by som sama seba izolovala od deti..
Chapes?
Niekedy ani nejde o to, co ziskam ja (klud..samostatost) ale co stratia druhi, co rozbijem,co znicim..

Vychadza mi to tak, ze ano, rieseni je niekolko. Ale CIEL nie je iba zachranovat seba, ciel je asi?? udrzat detom domov, kym to ide. Zachranim seba, moj klud, moje lepsie prezivanie, a bude ma to tesit samu v drahom podnajme, bez deti, s myslienkou, ze denne do nich tlaci - vidite, ta ***** od vas odisla?? Ja nechcem odist od deti.
Ten, kto deti sam este nema, ma mozno odsudi. Ale pre mna sa stali jedinym zmyslom. Co by som este mohla zazit ja? Lasku nejakeho cudzieho chlapa?? za aku cenu?
Babusa pisem to uz len preto, ze podla ciastkovych utrzovitych viet mozno posobim ako zena, ktora odmieta ine riesenia.
Radili (zuzke aj mne) vselico a rozprudila sa bokom diskusia o tom, ako len nariekame a nechceme pocut dobre rady, ze vlastne ani nechceme menit nase zivoty, ze sme si dobrovolne vybrali cestu utrpenia a pod.
Takze rozpisala som sa iba preto, aby som este raz skusila priblizit, ze zivot nie je len cierno - biely. Nie je to iba o odideni od tyrana. Odist sa da hocikedy, uz sa opakujem. Ide aj o to, kto tym ziska, kto tym strati..
a este toto:
Vyzera to tak, ze niekedy neexistuju DOBRE riesenia. Rieseni existuje vzdy viacero, to ano. Ale DOBRE??? pre koho??