Odpovedal: MartaN Ivanovi aj iným
Re: zapal dutin ???
(číslo príspevku 182.615, zo dňa 04.03.2009. videné 236x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 182615:
Ivan, čo píšeš, tak mi z toho dosť ostáva rozum stáť.
Lekár je predsa pracovník v istom slovazmysle ako každý iný - čiže človek, nie stroj - a má ako človek isté svoje hranice čo sa únavy, ... týka. A na každého iného pracovníka sa nejaké práva o max. dĺžke prac. doby vzťahujú, iba na lekára nie?
Asi je to tak zlé s množstvom lekárov, že sa to inak robiť nedá a aby sme my, ľudia, občas pacienti, mali tú možnosť lekárskej pomoci v súrnych prípadoch aj v nočných hodinách... Neviem ako by sa to malo riešiť, aby bol aj vlk sýty aj ovca celá, možno nejaké východisko vidíte vy - lekári... Nemyslím si, že je to vina lekárov, skôr by som čakala nejaký iný prístup od ministerstva a parlamentu a celkom iste aj od pacientov.
Vieš, aj na sebe som pozorovala, že keď idem k lekárovi, tak za pána atmosféry v ordinácii podvedome považujem lekára - on by si mal dohliadať a usmerňovať atmosféru, náladu pacienta tak, aby sa mu dobre vyšetrovalo a pacient bol v pohode. Po mojej skúsenosti, som dospela k názoru, že musím - chcem takto vedome, s pochopením, uznaním pristupovať k lekárovi ja ako pacient. Čiže si tam v ordinácii tak trochu vymieňame rolu lekára (psychológa) a pacienta. Je to o empatii na oboch stranách, alebo o ohľaduplnosti, ústretovosti - ľudskom prístupe, ktorý sa tuším nejako v tejto dobe pomýleného chápania slobody a práv nejako stratil. Čiže, nemali by sme sa nechať pasívne unášať a situáciu ešte zhoršovať, ale práve sa prejaviť ako tvor mysliaci, zabrať proti "prúdu" a v zlom si vzájomne pomáhať, aj keď len dobrým láskavým slovom.
(Uf, som sa rozpísala :-), ale tak nejako to vidím..) Lekár je môj priateľ.