Odpovedal: Dagmar pre Mirku
Re: Unava po porode
(číslo príspevku 182.800, zo dňa 05.03.2009. videné 232x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 182800:
Mirka, viem ze je nas velmi vela. Problem je aj v tom, ze v mnohych krajinach je pretazovanie zien NORMALKA, spolocnost to doslova vyzaduje, resp. zeny same to vyzaduju od inych zien ako cosi normalne, ze sa to tak ma, tak musi. Matky od dcer, stare matky, tety, susedky, sefky od podriadenych. A aj mnohi muzi su zvyknuti na ten standard, ze zena urobi vsetko a este aj do prace bude chodit a zarabat ako on, na plny uvazok. Deti rodit, vychovat, proste all inclusive.Ale to je ina tema.......a na dlhu debatu, iste ma viaceri okamzite odsudia za feministicke inklinacie a cojaviem co este. Ale o tom som teraz nechcela.
Tvoja otazka znela: ako z toho von. NO, ja som asi nespravny clovek, ktoreho sa pytat, kedze som sama do toho vpadla, ze....skor by ti asi odpovedal niekto kto tym bud uz presiel a uspesne sa vyhrabal.
Mozno sa najde na fore a odvazi sa odpisat!!! - toto je teraz aj vyzva pre tych konkretnych.
Mirka, ako prvy krok na ceste k uspechu je asi UVEDOMENIE SI problemu.
Musi ti kompletne dojst, ze MAS problem taky a taky, nezlahcovat, nedramatizovat, neprikraslovat, cim realnejsie ho vidiet-tym lepsie pre teba.
Niekto sa zobudi, az ked ma v ruke 20 lek, sprav, okrem toho par z nemocnic a takmer sepsu, ako napr. ja,aby pochopil. Dakomu staci prve zrutenie alebo prva depka. To je aj o tom, ako sme zili od mala. Ci na nas niekto bral ohlad, ci nie. Na mna nebral ohlad nikto nikdy, nemala som sa kde naucit dbat o seba a davat na seba pozor. to je dolezite. Ja sa to zacinam ucit, a to mam pomaly 29r. Kym sa naucim-bude dlhooooo trvat.
Bod c. 2: musis rozpoznat, CO konkretne ta nici, drvi, vysava z energie. Si to ty sama, je to niekto iny, nieco ine? Ak su to vonkajsie faktory-ini ludia, cojaviem v zamestnani mobbing po cele roky, ktory coraz viac graduje, otrasny sef kt ta skor privedie do hrobu ako inam, desive manzelstvo atd., tak treba tieto veci ukoncit. Ina cesta nie je. U mna to boli tak na 50% vonkajsie faktory, na 50% osobne-vnutorne. Tie vonkajsie zmenit, zrusit, nie je take lahke ako sa zda. V dnesnej dobe je to velmi tazke, kedze napr. zmena zamestnania znamena velke stresy, neistoty, casto zmenu bydliska, stahovanie, zacinanie od nuly a tak dalej.Ale ked ti ide o zivot, odhodlas sa aj k tomu. Ja som zacinala od nuly uz X-krat. No teraz, ked sa na to spätne pozeram, tak som odtial mala odist uz davno, aj z toho vztahu aj z tej prace, myslim ze som to 5 rokov prilis dlho natahovala a ublizila som iba sama sebe. Totalne.
Po vojne je vsak kazdy general, ze. Musela som platit najom, z dacoho zit, bola som na tu pracu odkazana. Ale nic nie je drahsie ako vlastne zdravie. Ja som to komplet presvihla, ked ti poviem ze pracujem v zdravotnictve, tak to je taky paradox........to je az neuveritelne. To je to iste ako ked nejaky lekar berie drogy. vie presne co mu skodi ale .......aj tak to urobi. Podobne.
Ak zistis, ze ten problem nie je zvonka, teda su to vnutorne faktory, tvoje osobne, je to v niecom lahsie. V niecom tahsie. Ide tam uz o boj sama so sebou.
Na strane druhej-tato forma je ta lahsia. Tam si ty osobne musis spravit vlastnu analyzu tvojej situacie, co robis nespravne, cim seba samu pretazujes. Kladies na seba samu privelke naroky? Musis robit veci na 100% inak seba samu podcenujes, nevazis?? Len ked je vsetko bezchybne, len tak mas zo seba dobry pocit?? Ak je to toto, pomohol by ti aj psycholog, lebo tieto tendencie pochadzaju potom este z detstva/puberty, s tym sa clovek nenarodi, to do niekoho niekto druhy vtlaci, vypestuje. Vacsinou rodicia alebo niekto blizky.
Skus preto prosim napisat, co si myslis, ze je TVOJ konkretny problem. PReco sa tak pretazujes? Si tlacena napr. financne, ze potrebujes peniaze a preto dries ako vol? coojaviem hypoteky, uvery, ...???
Tvojou velkou vyhodou moze byt to, ze si sama smies zadelit pracu. To je SUPER a treba to vyuzit. Pytala si sa, ako z toho kolotoca von. No, postupne. Ked zoskocis zrazu z krutiaceho sa kolotoca, tak si dakde dolames väzy. Treba postupne, pomaly ale isto, odburavat, spomalovat to tempo. Dosledne. Krok za krokom, kazdy jeden den. zacni uz dnes.
Predpokladam, ze mas terminovy kalendar???? Moj nemal roky ani jednu prazdnu kolonku, dobre co?
Chodis obcas von, mas dobru kamaratku, ak ano-kedy ste sa naposledy videli? Kedy si bola naposledy v kine? Na diske? Niekde sa najest? KEdy si naposledy v kupelni nemyslela na to, kolko mas este casu??? Spis dobre, dostatocne?
Ono je to asi tak, ze pomaly odburavat z toho tempa a nahradzat to oddychom, ale nejakym prijemnym, nielen sa pasivne zvalit na gauc a zapnut si telku. To ta po case tiez len bude frustrovat. A tam tiez budes najskor len pod psychickym tlakom sledovat nejake tragicke spravy.....
Radsej vybehni von, na prechadzku, staci polhodinka, hodinka.
Dalej, veeelmi dolezite: dlhodobo doplnat vitaminy, mineraly, predpokladam, ze ak mas burn-out syndrom, tvoje telo trpi chronicky nedostatkom tychto prvkov. Na to su dobre preparaty, treba brat dlhodobo. Dalej dokladne upravit stravu, cim zdravsia tym lepsie pre teba.Ale dajj si obcas nejaky hriech, potesi :-)))
Nebud na seba velmi prisna. Pozri kam ta to dostalo......velmi to neprospelo, co.
Uspechy sa budu dostavovat najprv vobec, mozno po 3 mesiacoch zmien konecne pocitis nieco pozitivne. Zacina to zvacsa lepsou naladou. Zrazu zistis, ze si sa po 5 rokoch opat usmiala alebo prestala mysliet neustale na povinnosti.
Mozno zacnes lepsie spat. Treba velku trpezlivost.
na 8 rokov totalneho vycerpania treba priemerne 2-3 roky ak nie viac, kym sa to upravi. Takze sa na to priprav. Musis byt dosledna.
Mozes skusit podporu od lekara, ktoremu doverujes, mozno aj psychologa, mozno skusis cojaviem jogu, alebo nejaky sport. Daco co ta bude bavit.
Drzim ti palce! Mozno si daco z tohoto monologu vyberies. :-)))