Odpovedal: Iveta
Re: vraj dospelý
(číslo príspevku 192.419, zo dňa 29.06.2009. videné 214x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 192419:
Milá Dagmar,
pri čítaní tvojho príspevku som mala pocit, že mám tú istú matku. Už mám 45 ale ešte stále sa to so mnou vlečie. Jej výchova spočívala asi v tom, že keď mám čo jesť, kde bývať a čo si obliecť, tak ona nevie čo mi ešte chýba... Nejaké pohladenie, city a rozprávanie sa o mojich problémoch. Veď aké som ja mohla mať v puberte problémy? Neustály útok na môj vzhľad typu mám veľký zadok, malé prsia (lebo ona mala 4-ky), som celá do otcovej rodiny, ako keby to boli nejakí vyvrheli, mám hrubšie stehná ako ona a pod. Učila som sa veľmi dobre, ale to sa nespomínalo, to bolo normálne... Preferovanie mladšieho brata a to trvá doteraz. Momentálne sme na tom tak, že nekomunikujeme už asi 7 rokov a to tiež z dôvodu jej chyby. Keby som sa tu sem o tom rozpisovala, tak mi to nikdo neuverí, čo dokázala urobiť. Moje deti ju nikdy nezaujímali, keď chceli prísť, tak sa museli dopredu ohlásiť. No je to na celý román. Celý jej život sa tiahol len tým, ako mať čo najmenej starostí, nikam nechodiť a na čo sú vôbec deti, aký je z nich osoh a podobné vyhlásenia. Vždy mala spory v robote, tak nechodila do práce a taktiež v činžáku jej nikto neprotirečil. Otcova úloha bola v rodine pasívna - spočívala v živení rodiny, chodil do zahraničia a keď bol doma, tak sa nám nevenoval. Jediné čo bolo, tak ma buzeroval za matematiku, lebo to bola jeho doména... Myslím, že mu to takto vyhovovalo, aspoň mal od nej pokoj. Niekedy mu dávam za vinu, že si nevedel buchnúť do stola. Ja som sa nakoniec po maturite vydala a odišla som z domu, to bola moja jediná záchrana. Ja sa snažím moje deti vychovávať úplne opačne, niekedy mi môj manžel povie, že som až veľmi mäkká. Ale ja sa snažím im nerobiť také príkoria, ako som ja zažívala doma. Stále to mám v sebe, odnieslo si to aj moje sebavedomie a moja psychika. Mám dosť labilné nervy, hoci to nikto navonok nevidí. Stále nosím v sebe negatívne myšlienky a neverím si, aj keď ma každý chváli, že som šikovná a inteligentná. A čo sa týka vzhľadu, tak to som úplne negatívna na seba, hoci okolie ma považuje za veľmi peknú a každý mi háda o 10 rokov menej. Takže tým som chcela povedať, že rodinné zázemie a postoj rodičov k deťom a ich samotný príklad počas puberty môže zanechať dosť veľké následky do konca života.