Odpovedal: alena
Re: matkine problémy-pravdepodobne prípad pre neur
(číslo príspevku 195.909, zo dňa 24.08.2009. videné 184x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 195909:
No veď najhoršie je na tom to, že napriek všetkému tomu ju mám rada, a aj keď si myslím všetky tie hrozné veci o nej, že to všetko robí len pre svoj pocit aká je dobrá a pritom nie je schopná sa posúvať ďalej aby sa cítila inak...veď ona sa nechce naučiť ani obsluhovať mobilný telefón miesto dvíhania ruší hovory a vždy hundre na mobil, že je zlý...... nechce si urobiť šoferák.... stále je závislá na niekom. keď som jej to raz všetko povedala, začala plakať, že som nevďačná dcéra a pritom ja to myslím dobre, ja chcem aby si urobila vodičák, aby chodila s priateľmi von, ja chcem aby sa mohla ona zvdihnúť kedy chce a ísť kam chce, hlavne ona by sa konečne cítila ako normálny človek a nemusela by svoje sebavedomie dvíhať ponižovaním druhých... :-((( ja jej chcem iba dopriať ten pocit aké to je mať sa dobre a žiť plnohodnotný život :-)
Scény, či si to ona zaslúžila, že sa o nás stará a podobné hovadiny...pritom ona vyčíta to, o čo ju nikto nikdy neprosím. Ona mi žehlí, ale ja to od nej nechcem aby rýchlo ožehlila moje prádlo keď som neni doma a potom mi to vykrikovala, ja si to v kľude ožehlím večer keď malá zaspí....
A stále sa neviem zmieriť s tým, že byť s rodičmi sporadicky...respektíve urobiť si z toho núdzový stav či návštevy zo slušnosti. Jednoducho by som to najradšej urobila tak, aby sa netrápil nik. A to asi nejde. :-(
Moje dieťa ešte celkom nechápe, čo sa deje. Keď sú tieto stavy zdúvania a podobne, tak ja zachraňujem situáciu aby sa nato nemusela pozerať. Urobím jej rýchlo nejaký program, kino, centrum, výlet, návšteva, to je jedno. A to aj v prípadoch kedy sa mi často absolútne nechce. Kedy by som chcela sedieť doma a možno sa hrať s malou s bábikami a chrumať ovocnú cukríky...odchádzam, aby sa stav ukľudnil a aby dieťa nevidelo a nepočulo niečo čo je povedané v afekte alebo v hneve a mohlo by ho to dotknúť, aby nebola bezdôvodne odstrkovaná ak by sa náhodou chcela s babkou hrať alebo rozprávať. Ach píšem to akosi automaticky, možno to preháňam, možno to nie je také zlé...píšem to zo seba, pritom reálne si to ani až tak nepripúšťam, mám nasadený nejaký obranný mechanizmus, ktorý ma drží v stave, že si to nepripúšťam a iba tak kľučkujem a prispôsobujem sa aktuálnej situácii. Už nech som "doma", kde si budem žehliť kedy sa mi bude chcieť a umývať riady ako budem chcieť, a vešať prádlo ako budem chcieť a nikto ho nebude po mne prevesovať... :-D Neviem sa dočkať. Dagmarka ďakujem za pekné slová a pochopenie.