Odpovedal: Dagmar pre Mirku
Re: rodicia ma nechcu
(číslo príspevku 198.233, zo dňa 29.09.2009. videné 251x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 198233:
Mirka, to pises asi o mojej sestre, ze??? :-)) (my sme viaceri surodenci, dvaja boli zli a nevdacni - ja a druha sestra, a ti dalsi super, VS, full service, vsetko zaplatene, ofukovani, nikdy fyzicky nepracovali, a dalsie nespravodlivosti). Moja sestra je starsia a presne taka ako pises ty o svojej, nikdy nemuseli ani prstom pohnut a mala okolo seba regiment pomocnikov (dodnes ma), jej povinnstou bolo len chodit do skoly, tiez dlho spi cez den, vecer o osmej uz akoze odpadava, nevladze, chudatko, inac je fit, komplet zdrava, nic jej nie je, to je vsetko divadlo. A tiez chudatko nema dobru stravu (nevie dobre varit), obcas musi aj robit (chudatko) a tak by sme mohli pokracovat. Je to nenormalne, moj pripad bol uplne pravy opak. Na mna nic nezvysilo, ani materialne, a ni nematerialne dary a vyhody, vsetko pekne odmakat od mala a drzat h ubu a krok. kazde slovo ci veta odo mna su uplne inak hodnotene ako od nej, vladla vzdy velka nespravodlivost. Ja som to nemohla zniest, musela som prec, navyse kto by sa o mna postaral? Den co den som musela pocuvat len vylevy ze nie su peniaze, narazky, vycitky, hoci ja som za ten stav v rodine fakt nemohla. Nikdy ziadna veta typu pomozeme ti, mozes sa na nas obratit, sme tu pre teba. To iba ak vo filme. A tak som drela a starala sa sama, ako som vedela. Kixov a chyb bolo boze straasne vela. V 18-19r som sa zo dna na den musela o vsetko starat (byvanie, praca, peniaze, jedlo, viza kazde 3 mesiace, povolenia k pobytu a k praci, atd., novy jazyk, novi ludia, nove prostredie a domov nebolo mozne prist, proste sa nedalo), uprimne prve dva-tri roky boli dost peklo, ja som navyse mala a mam vazne zdrav. problemy, to k tomu....nebolo to vobec easy. A nik mi s tym nepomohol a nepomaha ani dnes.
Dodnes ma nik z rodiny nebol v zahranici pozriet (rodicia, sestra...).
A to som tu 10rokov. Proste tak. Ale ked zaplace do telefonu starsia sestra, tak rodicia su uz na koni. Ale tak to bolo vzdy. A muza ma tiez takeho, co ju ofukuje. Ale ked ma ona problem, tak je to vzdy mega problem, hoci je to talafatka, ked mne slo o zivot, neslo oo nic. Takto dokazu fungovat rodiny. mna sa uz mnohi pytali ci som fakt ich, alebo adoptovana. Proste otras.
Ale ma to v tom vyhodu ze nemusim nikomu dakovat a prejavovat vdacnost, som za seba komplet zodpovedna a vzdy som sa starala sama. Moja matka je ten typ, ze ked by mi raz za 29r. napr. poslala balik s dakou drobnostou, tak o tom do smrti bude rozpravat, ze co pre mna urobila. Tak dakujem, toto fakt nemam za potrebu.
Ale viem varit a dobre, aj piect, aj drzat domacnost pokope, aj robit, aj vsetko . Naucila som sa. A ty si taky isty pripad, ako vidim :-)) vazim si takych ludi ako si ty, Mirka. A drzim palce!