Odpovedal: Marcela Re: už nevládzem žiť (číslo príspevku 198.347, zo dňa 30.09.2009. videné 199x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 198347: S tymito "vycitkami" som bojovala vtedy tiez, moc mi pomohlo pomyslenie na syna, ze ma potrebuje. Manzela som lutovala, ze co si musel so mnou prezit...Bol z toho zmäteny, nevedel, ako mi pomoct, co si so mnou pocat. Ale zasiel za mojou psychiatrickou a ta mu vela veci vysvetlila. Bal sa, aj ja som sa bala a plakala som, ked som si spomenula na synceka. Zaroven mi ale pomyslenie na rodinu dodalo silu bojovat. Bolo to pre nas zle obdobie, doslova ocistec, ale ked na to spätne pomyslim, dost nas to posilnilo. Rodina je pri tomto ochoreni velmi potrebna. Teda myslim chapajucu rodinu. Nie tych, co Ti radia, aby si sa isla niekde "rozveselit" a podobne nezmysly. Drzim Ti palce z celeho srdca a ozvi sa, ako sa Ti dari.