Odpovedal: Marta Re: silne myšlienky na samovraždu (číslo príspevku 201.923, zo dňa 24.11.2009. videné 172x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 201923: Aj mne sa Ema zdá, že Tvoje správanie už naozaj hraničí s citovým vydieraním a so sebaľútosťou. Pokiaľ si pamätám, písala si, že Tie stavy začali, keď Ťa prepustili zo zamestnania. Možno odtiaľ pramenia tie pocity zbytočnosti a zlyhania. Ale hádam zamestnanie neznamená pre Teba viac, ako Tvoja rodina ? Nesieš si nejakú krivdu zo zamestnania, keď máš zo seba stále pocit, že Ti nikto nerozumie, že si nezaslúžiš byť matkou deťom a že si v podstate nezaslúžiš žiť ? Stále dokola píšeš to isté o svojich pocitoch, a nemám pocit, že tu píšeš pre to, aby si si zobrala niečo z rád ľudí, ktorí Ti chcú pomôcť. Majú Ťa len poľutovať, nie je to ten pravý dôvod ? A potom preplačeš celý deň a budeš sa ľutovať od rána do večera. Naozaj choď na psychoterapie, kde si dáš do poriadku svoje myšlienky, zistíš s odbornou pomocou, čo Ti vyvoláva tie stavy, a neprijímaj svoje choré závery ako jediné východisko. Písala si, že by si radšej mala rakovinu. Milá moja, nevieš, čo je rakovina, nerúhala by som sa takto, nevieš, aké sú depresie pri rakovine. Takže zober si k srdcu rady všetkých, ktorí Ti chcú pomôcť (včetne manžela) a choď znovu do nemocnice, ak je to potrebné. Však tu radia aj ľudia, čo sami depresie úspešne prekonali, takže vyliečiteľné to určite je. Neviem, v akom si stave, či vôbec chápeš, čo sa Ti tu ľudia snažia povedať, bojím sa, že nie, a je to už len v dobrých rukách Tvojho manžela a blízkych, aby Ťa nasmerovali správnym smerom.