Odpovedal:
ema
|
Re: silne myšlienky na samovraždu
(číslo príspevku 201.941,
zo dňa 24.11.2009.
videné 441x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 201941:
Nie, ja sa nelutujem,chcem aby som sa zo života tešila a aby som bola taká ako pre tým, plná života.Ja som hospitalizovaná bola, boli to 4týždne, po 2tyždnoch som sa začala usmievať a mať celkom dobrú náladu a domov som sa tešila. Dva týždne bolo ako tak a teraz znova? Nemôžem už do nemocnice, mám dve deti a môj muž sa opúšťal kým som nebola doma a akoby sa na mna hneval, bol dosť odmeraný. To sú vírivé myšlienky a už z toho idem zošalieť, čo sa to deje v ľudskom mozgu, že dokážem myslieť na smrť, ved nikdy pred tým ma také ani len nenapadlo. Skúsim ešte zabojovať, pôjdem pravdepodobne za psychiatričkou aj mi povedala, že v prípade zhoršenia mám okamžite prísť.Ale, ak sa to nebude uberať tou správnou cestou...včera som tie lieky už držala v ruke, a plakala, nech mi Boh odpustí, ved vie kolko sa modlím aj k Panne Márii, prečo takýto trest, vždy som ludom pomáhala, a nikdy nikoho nezradila.Nemám sa rada, začínam cítiť k sebe nenávisť, za svoju slabosť. Pri živote ma držia len deti a moj muž ktorého milujem nadovšetko, inak už dávno tu nie som. Deti ma velmi lubia a ja ich milujem a predsa sa so mnou deje to, čo sa deje. Mám niekedy pocit, či ma niekto nepreklial.
|
|
|