Odpovedal: Dagmar Re: pohreby, smutok (číslo príspevku 207.650, zo dňa 24.02.2010. videné 279x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 207650: Ja tu vidim dva aspekty, oba velmi dolezite. Ten prvy sa tyka toho, aky zivot vlastne je. Zivot je vsetko ine nez prechadzka rajom, je plny necakanych udalosti, je to vecny boj kazdy den zas a znova nanovo. Niekto ho ma lahsi, niekto tazsi, ale kazdy sa s niecim musi potrapit, nieco si vybojovat, kazdeho raz stretnu problemy ci tragedie. Osobne alebo v okoli. Niekto sa ma cele roky dobre a potom dostane supu, zrazu sa to zacne sypat zo vsetkych stran, iny clovek sa trapi cely zivot po davkach, stale ma nieco, len je to rozlozene a nepride to naraz. Choroby, smutok, smrt, nestastie patria k zivotu a bolo to tak vzdy. V minulosti umieralo kazde tretie dieta pri/po porode alebo do prveho roku zivota. Velmi vela zien umrelo vo velmi mladom veku. Muzi umierali v lesoch, pri praci, urazy, choroby, zapaly pluc, nebolo liekov. bolo by naivne mysliet si, ze sa kazdy dozil 80-ky. Smrt a trapenie boli kazdodennou sucastou zivota. Dnes sa umiera uz väcsinou na ine ochorenia, mnohe z nich su tzv. civilizacne, kedze ludia neziju velmi zdravo alebo maju slabu geneticku vybavu, dalej vplyv ziv. prostredia a tak by sa dalo pokracovat. Takze sa umiera na trombozy, infarkty, rakovinu, ci pri havariach alebo vas niekto prepadne a zapichne ak mate smolu smrtelne. V dnesnej dobe sa da ale pozorovat vseobecna snaha ludi silou mocou vysachovat zo zivota vsetko, co by ich nejako negativne ovplyvnovalo, akoby sa ludia chceli zaoberat uz len tym peknym a pre nich prijemnym, kazdy chce zit v dostatku, pohodli, zdravi, bez trapenia, bez toho aby nejako musel pomahat ostatnym, kazdy sa chce tocit uz iba okolo seba a vygumovat zo zivota vsetko negativne. Ale to nejde. A ked sa objavi problem, ci stres, reaguju ludia daleko horsie ako v minulosti, labilne, hned sa rucaju, upadaju do depresii. Kazdy, kto sa obzrie okolo seba si tento narast a zmenu vsimne. Ono je to tak, ci viac sa toho stranime, tym väcsi s tym mame problem ked nas to stretne. Neda sa zit bez tychto veci, lebo patria prirodzene k zivotu. Aj ked su strasne. A preto je lepsie zit pre okamih, pre tento den a tesit sa z toho, co este mame, z ludi, ktori okolo nas su a z toho dobreho, co nas postretlo. Zajtra to uz tak nemusi byt. Hladat nejaku spravodlivost je asi zbytocne. Keby bola, zivot by vyzeral inak. Kazdy mame vymerany svoj cas, niekto 37 rokov, iny clovek 90. No a aspekt druhy- ak mate depresie a velmi citlivo reagujete na taketo situacie, mozno by nebolo zle nasadit liecbu antidepresivami SSRI, zrejme to bude tak uz dlhsie a nie je to odvcera. Moze vam to pomoct vo vytvoreni si akejsi hrubsej hrosej koze, ochrany a nebude vas to uz tak brat.