Odpovedal: erika Re: Vysadenie psychofarmaká (číslo príspevku 207.833, zo dňa 27.02.2010. videné 275x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 207833: So svojou psychikou bojujem už niečo vyše roka.Psychologičku som po prvý raz navštívila v máji min.roka.Zo začiatku som to riešila len individualkami,ale v júny,júli už som to nezvládala,tak ma poslala k ter.psychiatrovi a on rovno do nemocnice.Tam mi dali:Cymbaltu,neurol a xanax.Avšak pol mesiaca po prepustení som sa pokúsila o prvý únik z tohto sveta,keď som pojedla všetky tbl.čo sme mali doma.Počas druhej Hosp.mi nasadili:ixel,zoleptil,frontin-z kt.ma okrem iného strašne dusilo.Po sľube,že už to nikdy nespravím,som po necelom mesiaci zopakovala presne to isté.Znova som pojedla vš.tblt.kt.doma boli,ale tentoraz som v nemocnici nebola,len som vyradila lieky úplne.Pokúšala som sa zmeniť psychiatra,ale natrafila som na dr.kt.možno bola dobrá,ale nepočula a mňa nebavilo na ňu kričať a všetko jej opakovať,tak som sa vrátila k tomu pôvodnému.Samo,že po obrovskom kriku mi musel nasadiť lieky:ixel,lexaurin a sulpirid,ale moje stavy sa periodicky stále vracali,tentoraz bez akýchkoľvek pokusov,pretože lieky mi vydeluje manžel,ja nemám ku nim prístup.Môj stav sa rapídne zhoršil v jan.tr.keď som nevedela spracovať jeden problém z detstva,kt.sa znovu objavil.Chcela som to prediskutovať so psychologičkou,ale narazila som na tvrdý odpor typu:a čo tým získate,ak sa aj dozviete pravdu,či vtedy došlo aj k niečomu vážnejšiemu a či vám ten človek ublížil?Vtedy sa opäť naštartoval celý ten mechanizmus a pesimistické úvahy o odchode z tohoto sveta,len aby som sa nemusela už trápiť.Potom prišla tá hospitalizácia,kde mi nasadili tú liečbu.Na krátku chvíľu som sa cítila lepšie,hoci aj počas hosp.som mala tie stavy,ale tam boli dr.ktorí to riešili pohovormi,inj.a tak.No čo vám mám na to povedať?Pokial som v nem.alebo v dennom stacionári,cítim sa lepšie,fungujem.Akonáhle som doma,už som opäť v tom.Za to obdobie bolo už príliš veľa sklamaní,aby som celej tej liečbe ešte nejak verila...Neviem,čo bude so mnbou,ale myslím si,že do horších zúfalých stavov,ako som teraz sa už asi ani nemôžem dostať.A či si ešte nejakým spôsobom ublížim?Neviem.Mám na to obrovskú chuť,skoncovať so všetkým,ale ešte zatiaľ cítim zodpovednosť voči deťom,tak snáď sa k tomu neodhodlám.A nový dr.a psychológ?No neviem,už neverím a nemám chuť len tak prstom v zlatých stránkach ukázať na nejaké meno a ísť tam s tým,či mi padne alebo nie.To radšej ostanem na to sama.Veď koniec koncom som aj teraz....