Odpovedal:
Lenka
|
Re: Panická porucha
(číslo príspevku 210.821,
zo dňa 04.05.2010.
videné 233x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 210821:
Tak zacnem asi tym, ze u mna to prislo, akoby necakane, prislo mi zle, na oadpadnute, a strasne mi busilo srdce, vtedy som sa hrozne zlakla. A tot sa zacalo opakovat najskor iba raz do tyzdna, neskor kazdy den. Mo je priznaky, boli busenie, srdca, triaska, chvenie, ktore sa mi este aj teraz sem tam objavuje, ked prezijem nejaky stres. Pocit na odpadnute, ja som sa bala, chodit von medzi ludi, uz potom ze tam odpadnem, mam tiez 2 deti, a ist s nimi k lekarovi, bolo pre mna utrpenie.
Pretoze, vzdy hned ako som vysla z domu, uz ma chvelo, srdce mi islo vyskocis z hrude, tocila sa mi hlava, no neopisatelne, pocity. Dokonca aj na nakupy som prestala chodit. Vsetko za mna robil manzel. Bala som sa zostavat s detmi sama doma, neprajem nikomu. Slabosti v nohach, taktiez, ale mne porobili kopec vysetreni, kym som zistila, o co sa jedna. A kedze som tiez mala doma 2 malinke deti, a manzela, a ich mama bola mimo v uvodzovkach, som vedela, ze musim nieco robit.
Kedze som sa liekov bala, tak som zacala chodit na pychoterapie, kde chodim dodnes.
Dlho mi trvalo kym som sa z toho dostala, uz presne neviem kolko kedze uz su to roky, ale viem, ze to trvalo dlho a chce to pevnu volu a verit si ze to zvladnete. Furt som si musela hovorit sama pre seba bude to dobre, dostanem sa z toho, a nebolo to med lizat. Ale naozaj ked sa chce da sa aj bez liekov vyliecit alebo aspon ja to hovorim abstinovat pri panickej poruche, kedze aj mne sa stavy, slabosti, a stavy, kedy ma chveje vracaju, aj ked uz nie v takej miere, a snazim sa to zvladat.
Psychologicka mi veeeeeeelmi pomohla a som jej nesmierne vdacna a ona pani doktorka to vie.
Tam to nieje len o lekarovi, ale hlavne o Vas o cloveku, vy musite chciet, ja som kolkokrat prisla na sedenie a povedala doktorke, ze som mala ataky 7 krat do tyzdna, a to byvali dni, ked som to uz mavala kazdy den, a ona mi povedala, ked ja sa nebudem snazit tak ona nic nezmoze.
Dala mi rady, ako si mam predychavat, vela literatury, vela sme rozpravali, ja k nej mam taku doveru, ze mne staci povedat, Lenka, zase fantazirujete, a som v pohode. Aj mne manzel povedal, ze aj ja ti mozem hovorit taketo reci, ale nikdy to nieje to, ako mi to povie ona.
Vzdy ma povzbudi,a doda mi energiu, a naucila ma aby som tej panickej poruchy nebala, aj ked je jasne, ze som uzkostlivy clovek, a nim aj vzdy budem. Ale ja napr. vzdy,. ked mi je zle, hned si na nu spomeniem, ze sa mi nic nestane, a ze je to OK, ako treba dychat, naco treba mysliet, a vsetko prejde. Treba skusit a hlavne VERIT psychologovi a hlavne sebe ze to dokazete aj bez liekov. Lebo ked to vy nebudete chciet lekar sa bude zbytocne snazit. Toto mi vzdy prizvukovala. Toho je vela, o tom by sa dalo pisat vela. Drzte sa
|
|
|