Autor otázky: Iris
|
Mám právo byť smutná?
(číslo príspevku 213.042,
zo dňa 15.06.2010.
videné 483x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 213042:
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať všetkých, kto niečo podobné zažili, alebo to zažili ich blízki, či je môj problém naozaj problém. Ide o to, že som ešte nikdy nebola tak dlho vydatá ako teraz (21) a preto nemôžem vedieť, aký model manželstva je po toľkých rokoch vlastne normálny. Jasné že ideálny stav je ten, keď su spokojní obaja. A že ide v manželstve predovšetkým o vzájomnú toleranciu, pochopenie, úctu a lásku aj sex. A keď niečo niekde trošku chýba, možno sa to zase vyváži dokonalosťou v inej oblasti. No a ja by som práve chcela vedieť, že ak mi nechýba nič iné, len to, že môj partner nechce chodiť nikam von, teda okrem práce a svojho koníčka, tak že či to mám akceptovať tak, aby som nebola smutná. Na jednej strane mi to až tak nevadí, lebo môžem ísť aj s kamarátkami, či veľkými dcérami - vždy sa bavíme a smejeme a oni chcú, aby som išla, (aj na diskotéku ma volajú, ale na to som už vyrástla). A rada idem aj sama, veď to nie je tragédia, má to svoje výhody - človek je nezávislý, ide kedy chce a kam chce a dokedy chce. Ale na druhej strane, keď vidím páriky v našom veku, ako sa prechádzajú, alebo na dovolenke pri mori, alebo na kávičke na námestí - tak mi to dôjde ľúto, že veď aj ja mám partnera, priateľa a lásku a som tam sama. Čo poradíte? Určite by bolo zaujímavé poznať aj postoj chlapa, pretože muži rozmýšľajú trochu inak ako my. Budem vďačná za váš názor.A proste neviem to pochopiť, ako mu to nemôže chýbať. Trošku pohybu na vzduchu, vidieť ľudí...hovorí, že mu stačí z roboty. Že chce len kľud. Možno má pravdu. Veď ja mu to nechcem vziať. Len by som chcela vedieť čo si o tom myslia druhí.
|
|
|