Odpovedal:
Dagmar
|
Re: Vysadzovanie antidepresív - PROBLÉM
(číslo príspevku 218.507,
zo dňa 13.10.2010.
videné 234x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 218507:
Viem, ze odpovedi je vela, je to velmi sirokospektralne. Co si vsimam casto ja, je jav, ze mnohi ludia akosi nemaju skutocny pristup k sebe samym, k svojmu jadru. A boja sa vlastnych emocii. Radsej si daju tabletku, aby necitili neprijemne emocie, ktore ale maju svoj dovod, namiesto toho, aby to riesili. Som presvedcena o tom, ze ludia si nenechavaju dost casu a priestoru na zvladnutie zlomovych situacii, zatazovych ci inych stresovych situacii a udalosti. Napr. rozchod, strata blizkeho cloveka, ochorenie. Spracovanie bolestiveho rozchodu trva dusi casto par rokov. JE to uplne prirodzene. Ludia si ale tento cas sami sebe nedaju. Do polroka/roka najlepsie novy vztah a ide sa. Pritom zasa opakuju tie iste vzorce spravanie, tie iste chyby, a preco? Lebo nespracovali tie stare. Preco musi ist vsetko tak rychlo, hned perfektne, bez chyb, bez omylov? Logicky to musi viest k poruchovosti. Tak ako dieta potrebuje roky vyvoja, tak aj clovek v dospelosti potrebuje CAS a PRIESTOR na spracovavanie, na ucenie sa, na rast. Smutok, hnev, strach, bolest su normalnou sucastou nasho zivota, neda sa ich vygumovat tabletkami, treba ich spracovat, treba mat odvahu ich moct a vediet precitit, len tak clovek moze problem vyriesit. POdla mojho odhadu polovica AD je uplne zbytocnych, ovela viac by pomohla adekvatna psychoterapia - ale to zasa trva nejaky cas a hlavne chce to aktivnu spolupracu pacienta, na co mnohi nemaju chut. Vsak naco sa namahat. STaci tabletka.
|
|
|