Autor otázky: Tanja chlamýdie-skúsenosti (číslo príspevku 219.001, zo dňa 28.10.2010. videné 506x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 219001: Mám niekolko otázok.Najskor,či potrebuje partner výmenný lístok k urologovi na testy ohladom chlamýdií,ak áno či ho môžem pýtať aj od svojej gynek.Ja som bola približne pred mesiacom na gyn.kde mi zistili pozitívny nález.doktorka mi predpísala Doxybene,ktoré sme úžívali súčastne s partnerom.Som z toho velmi nešťastná...neviem aké budú výsledky...mám tušenie,že to bude začarovaný kruh.Predtým som mala 9-ročný vzťah,nedarilo sa mi otehotnieť zrejme kvoli zvýšenému prolaktínu,dôvodomm ktorého bolo moje stres.zamestnanie.Gynekol.nás odporúčala do centra asistovanej reprodukcie,čo žial mojmu partnerovi nebolo velmi po vôli.Nakoniec to bol jeden zo spúšťačov rozpadu nášho vzťahu.Odvtedy ubehli dva roky.Medzitým sa oženil a čaká druhé dieťa.Takže u neho nebol žiadný problém.Ja som si prvý rok po rozchode prešla riadným peklom(samotný rozchod-jeho žena,bola moja kamarátka,smrť môjho brata,finančné aj prac.problémy)proste bolo toho na mna akosi vela.No v tom období som si to nejak nepripúšťala a snažila som sa to prežiť s chladnou hlavou.Teraz mám už skoro rok nového partnera.Zo začiatku bolo všetko fajn,myslím po sexuálnej stránke.Máme sa velmi radi a velmi túžime po dieťati.No ked ani po pol roku sa nejak nedarilo,začalo sa to na mna všetko sypať.Celý moj život,ktorý mi nedával zmysel.Začala som brať antidepresíva-escitil(ktoré mi totálne utlmili chuť na sex)no a medzitým ma prekvapil ten nález na chlamýdie,ktoré neviem odkial sa vzali.Možno aj mojou vinou,v zúfalom období robia ženy zúfalé veci.Teraz som v takej situácií,že aj s podporou partnera sa snažím vela oddychovať a hlavne upokojiť.V práci som dala výpoved.Mala som aj vela nočných smien,to určite tiež nemá dobrý vplyv pre otehotnenie.Pomaly začínam vysádzať AD,dúfajúc,že vedlajšie účinky vymiznú.No tie chlamýdie ma velmi trápia.Viem,že to tu zbytočne riešim,ked ešte nemám výsledky.Chcela som len nejakú podporu...alebo či nemá niekto podobnú skúsenosť.To čo som si prečítala o tom na nete,mám dojem že je to riadna pliaga a mám strach či sa z toho dostaneme.Ja už prestávam veriť,že budem mať niekedy dieťa...viem,že sa na to velmi sústredujem...moje okolie mi radí,nech na to nemyslím...No je čím dalej ťažšie na to nemyslieť,hlavne ak mám už 36rokov.Neviem či som to tu nenapísala gulášovite,už sa mi to nechce prepisovať.Mala som chvílu a tak mi dobre padlo,že som niektoré veci dostala zo seba von.