Odpovedal:
zu.zana
|
Re: Manzelska kriza
(číslo príspevku 219.119,
zo dňa 03.11.2010.
videné 251x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 219119:
Mila Jara, k manzelovi - zial on nepochopil a neakceptoval nic.. Je to stale rovnake, trva na tom, aby som sa k nemu vratila a jediny argument na moju otazku, preco by som to mala urobit, je ten, "lebo on ma potrebuje". Jeho diagnozu som pomenovala - zavislost na fyzickom kontakte so mnou /napriklad postavi sa mi do dveri, aby som nemohla prejst a snazi sa ma dotknut, ked chcem odist z miestnosti../. Potreboval by odbornu pomoc, ktoru ale odmieta, lebo tvrdi, ze jedine ja som nenormalna a ja mozem za uplne vsetko. Ja som si uvedomila /alebo si to aspon vzdy pripomeniem/, ze manzel je dospely clovek a tym padom, nemozem byt zodpovedna este aj za neho, ani sa kvoli nemu obetovat a zvysok zivota pretrpiet na antidepresivach, lebo bez nich by som sa zrutila uplne. Asi by som svoje rozhodnutie odist z domu odkladala do nekonecna,keby som nevidela, ako deti trpia tym neustalym psychickym stresom. Moje rozhodnutie prislo az vo chvili, kedy som si uvedomila, ze uz dalej nevydrzim a "bud skocim z mosta, alebo odidem"... ako som napisala, tou poslednou kvapkou bol prave pohlad na utrapeneho syna. Detom som svoje rozhodnutie odist oznamila a ony same sa rozhodli, kde zostanu. Keby z domu odisiel manzel, syn by zostal byvat so mnou. Neviem preco sa rozhodol pre dom, nie pre rodica, ale to co ma dnes trapi najviac, je prave syn,ktory pri otcovi emocionalne strada a ja si to vycitam... Aj ked na druhej strane, casto mam pocit, ze prave syn je ten najrozumnejsi z nas. A to, ze nemusi zit v napati povazujem za najdolezitejsie... nehovorim, ze je to idealny stav, ale viac som pre klud svojich deti a moj urobit nedokazala a mrzi ma, ze manzel nie je schopny vysporiadat sa so situaciou a riesit svoj vlastny zivot.
|
|
|