Odpovedal: Zdenka
Re: nevládzem...nechcem sa stať alkoholičkou
(číslo príspevku 220.810, zo dňa 02.01.2011. videné 362x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 220810:
Ahoj Adi...ako tu uz pisala Zuzka, vela z nas, co sem chodievame, trpime alebo sme kedysi trpeli uzkostnymi stavmi, depresiami a podobne...co znamena, ze Ti piseme z vlastnych skusenosti...ta moja a nasledne rada z nej je:
nie je ziadna ina cesta, ako si plne uvedomit svoju zivotnu situaciu, urobit JEDNOZNACNE ROZHODNUTIE, ktorou cestou sa dalej vydat...
vies, skola Ta sice nebavi, ale ver mi, ta nebavi 3/4 studentov...sama som sa na nu dala, som prave druhacka a tie myslienky...tiez by som Ti mohla rozpravat...aj ja si vravim, dokoncim Bc. a kaslem na to :) ale myslim, ze vsetko znasame horsie, ked sme v nepohode....mne sa prihodilo v kocke toto:
detstvo - katastrofa, matka nemilujuca egoisticka osoba, ktora mna i moje deti dodnes v podstate ignoruje...o vsetkych svojich priatelov som prisla tak, ze bud sa odstahovali z Bratislavy alebo zomreli...nebolo ich vela...manzel si nasiel inu hned, ako sme vzali hypoteku na byt...zufalstvo...potom som sa zamotala do jedneho vztahu, ktory ma nenaplnal, svojim sposobom mi ublizoval..trvalo to 5 rokov...minuly rok v praci mi tak nalozili na chrbat za ucasti silnych intrig, ze som sa fyzicky i psychicky zlozila...totalna insomnia ma prenasleduje uz 2 roky...mam bolesti celeho tela, svalovu neurozu, uzkosti...bolesti hlavy, afty, no na co si len spomenies...snazila som sa to riesit za pomoci psychiatra a liekov, bez liekov na spanie to proste ani nejde...mozu si ludia hovorit, ze si vybudujem zavislost, nech mi ale povedia, ako sa da existovat bez ziadneho alebo inimalneho spanku...neda...nehovoriac o tom, ako ti to poskodi osobnost...teraz k pointe...
ziadne AD na svete nemaju sancu pomoct, pokial sa neodstrani zjavna pricina uzkostnych stavov...chcem tym povedat, ze priciny depresie najcastejsie tkveju v sputanych vztahoch, z ktorych sa nie a nie vymotat...zda sa to byt take nadnesene...ale je to proste tak...preto si myslim, ze rozhodne musis urobit rozhodnutie, ktore vsak urcite nie je lahke...vzdy je to o moznostiach a okolnostiach...ak to vsak co i len trochu ide, rozhodnutie je jedina rozumna cesta...ak si nestastna v manzelstve a dokazes sa osamostatnit, urob to...ak nie si stastna s milencom, opust aj jeho...nie je nic lepsie ako si dokazat priznat, ze tieto vztahy nemaju ziadnu buducnost a dokazat si predstavit seba ako samostatnu slobodnu bytost...dopriat si cas na zahojenie vsetkych ran, nazbierat silu, sebavedomie, venovat sa sebe a svojmu telu...
este spat ku mne...okolo mikulasa sa nieco stalo a priatelovi som povedala, ze je koniec...on nie a nie to pochopit...snazil sa, prosikal, sluboval, s detmi mal dlhocizne rozhovory...posledna sanca...ale bola to chyba...na silvestra som opat zistila, ze klame a bolo vari 22.30, ked som nedokazala mu nedat najavo, ze o klamstve viem...ked sa za nim zavreli dvere, prave sa spustila hymna...timing taky, ze keby islo o film, povedala by som, ze je to brak...co citim? lutost, nesmiernu lutost toho cloveka, ale verim, ze iba toto ma oslobodi...najkrutejsie je, ze som na svete iba ja jedina a nikto iny, na co on vsadzal, ale myslim, ze s nim som bola este osamelejsia...nastastie mam 2 uzasne deti, ktore sa mi snazia pomoct...a ja verim, ze najdem svoj novy zmysel, hned, ako sa mi zahoji najskor dusa a potom i telo...a potom, ked sa dobre konecne vyspim a nebudem nekonecne chronicky na smrt unavena, zacnem sa na svet a ludi okolo seba aj usmievat...a potom mozno dokoncim aj Mgr...ktovie :)

vela stastia Adi....v spravnych rozhodnutiach...:)