Odpovedal: Daniela2
Re: zjavenie
(číslo príspevku 224.694, zo dňa 23.04.2011. videné 162x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 224694:
Je fajn, keď človek má čomu veriť, či už je to Boh, príroda, mimozemšťania, ... . Ja som profesiou vedecký pracovník a zároveň som hlboko veriaca v Boha a napriek tomu by som tieto jej "videnia" a hlavne stavy strachu o seba, vás nebrala na ľahkú váhu, že je niečo nadprirodzené a preto sa jej "to" deje. Viem, že nie všetko sa dá logicky vysvetliť, možno tak ako váš zážitok, ale tu ide o vaše dieťa a jej duševný vývoj. Ja vám nejdem hovoriť, či máte alebo nemáte s ňou ísť k psychológovi, to sa už musíte rozhodnúť vy sama, len vám poviem o mojich "mimotelových zážitkoch" z puberty, ktoré som napr. teraz v dospelosti konzultovala len tak zo srandy so psychiatrom u ktorého sa liečim na panickú poruchu a ktorý mi dal jasnú a logickú odpoveď. Bolo to v dobe, keď fičali ufóni a pod. veci medzi nebom a zemov (v tom čase som pravdaže ešte nebola veriaca, lebo ma k tomu doma neviedli a nemala som o tom ani páru). Tak sa mi stávalo niekedy nad ránom, že som mala pocit, akoby ma niečo paralizovalo, cítila som teplo na hrudníku a pocit, že sa nemôžem ani pohnúť, pritom som nemohla ani otvoriť oči, ani kričať, nič, len som počula nejaké hlasy a cez prižmúrené oči videla silné svetlo. Vtedy som si myslela, že sú to mimozemšťania, vždy to trvalo pár sekúnd a potom to zmizlo. Teraz viem, že to bola obyčajná paralýza, akurát v jednom príspevku to tu rozoberajú. Je to stav, kedy mozog už pracuje a telo ešte nedostalo signál, že má byť už hore, vlastne spí. Je to taký zvlášny stav. Vtedy som sa neskutočne bála, nikomu som to nepovedala, aj tak by sa mi vysmiali. Takže niektoré veci netreba podceňovať, ale ani preceňovať.