Autor otázky: Lucia hlavne pre Dagmar
koniec vzťahu?
(číslo príspevku 224.882, zo dňa 29.04.2011. videné 719x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 224882:
Dobrý deň, prosím vás o váš názor, hlavne by ma zaujímal názor Dagmar. Mám 33 rokov, pred dvomi týždňami sme sa s priateľom rozišli. Boli sme spolu pár mesiacov. Priateľ bol občas náladový, dlho bol v zahraničí a tam stretol jednu babu na ktorú nedokáže zabudnúť. Naposledy ju videl pred 7 rokmi. Ešte kým sme spolu chodili tak mi povedal že v lete pôjde za ňou, že sa chce s ňou stretnúť a že ak ona bude chcieť s ním byť tak že tam s ňou zostane. Povedal mi že jedine vtedy by za ňou nešiel ak by som zostala tehotná. A ja hlúpa som bola taká zaľúbená že som súhlasila. Pred dvomi týždňami mal strašne zlú náladu, bol nervózny a keď som sa ho opýtala že čo sa deje tak mi povedal že chce pauzu. Ja som mu povedala že keby ma mal rád tak by nechcel pauzu a tak som povedala že chcem aby sme sa úplne rozišli. Povedal mi že je na mne viac vecí ktoré sa mu páčia, napríklad môj zmysel pre humor, to že sa dá so mnou o všetkom porozprávať, inteligencia.. ale že niektoré veci mu na mne prekážali. Medziiným mi povedal že niekedy má pocit že sa bojím aj žiť. Povedala som mu že som to v živote nemala ľahké a chcela som pokračovať ďalej, ale on to nechcel počúvať.. úplne to zmietol zo stola. Chcela som mu vysvetliť že som mala hrozné detstvo, hádky rodičov, bitky, stále stresy... On je na rozdiel odo mňa vyrastal ako v bavlnke, jeho matka na mňa pôsobila ako skvelá žena s veľkým srdcom.. (To ja som si od matky vypočula napr. aj to že mala ísť radšej na potrat ako ma mať..A to iba preto lebo som už bola dospelá a chcela som si zariadiť život podľa seba. A ako mať potom radosť zo života?).
Takže sme sa rozišli ale zostali sme kamaráti. Prvý deň po rozchode bol hrozný, našťastie som mala v práci voľno. Strašne som plakala, ešte sme sa stretli na káve, mala som mu vrátiť nejaké veci. Určite som vyzerala veľmi zúfalo, lebo dlho neobsedel, vyhovoril sa na pracovné povinnosti, zaplatil aj za mňa a odfrčal na aute. Potom sme sa asi týždeň nevideli, nekomunikovali sme spolu a mne kamoši a práca veľmi pomohli. Už som sa cítila fajn. Ale v ten deň som prišla skôr domov a zapla som facebook. Videla som že je prihlásený tak som mu len napísala "ako sa máš?" Trochu sme podebatovali a nakoniec ma pozval na disku. Neskôr však volal že sa mu nechce ale ja som už bola pripravená tak som mu povedala že aby sme išli von aspoň na hodinku, že podebatíme.. Skončilo to tak že prišiel ku mne, začal ma bozkávať a pokúsil sa o sex.. ale nespali sme spolu. Odvtedy ku mne prišiel takto ešte dvakrát na kávu, ale nespali sme spolu aj keď on veľmi naliehal... Tvrdil mi že ma ešte nepodviedol, že sme sa ešte úplne nerozišli a podobné veci..
Nuž ale, my dvaja sme sa zoznámili cez internetovú zoznamku a videla som že tam chodí aj teraz tak asi hľadá nový vzťah. Mám pocit, že za mnou chodí len kvôli sexu kým si nenájde inú.. Ja sama si myslím že najlepšie pre mňa by bolo keby som s ním prerušila všetky kontakty, za čas by som si vylízala rany ktoré ešte bolia (ľúbila som ho a veľmi úprimne) a prešlo by to...
Ale jedna moja známa, staršia pani ku ktorej chodím na kávu a podebatovať, ktorá študovala psychológiu na univerzite tretieho veku, mi radila stretávať sa s ním a aj spávať. Vraj vzťah sa buduje pomaly a vraj ani neviem kvôli čomu chodí na zoznamku. A vraj sa ho mám spýtať či chce vzťah. Ale ja sanechcem strápňovať a žobroniť. Keby ma mal rád tak bojuje o mňa. Niekedy som si nie istá jej radami. Mne to pripadá trochu pritiahnuté za vlasy robiť mu nejaký matrac.. Nechcem stratiť vlastnú hodnotu v jeho a hlavne vo svojich očiach..
Sama si uvedomujem čo to so mnou robí keď sme spolu.. Hlavne tie pocity po prebudení sú hrozné..