Odpovedal: Veronika Re: Rodičia a môj vzťah s priateľom (číslo príspevku 225.814, zo dňa 28.05.2011. videné 284x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 225814: Aby som reagovala... priatel sa to snazil riesit... tolko hadok bolo a ani jedna nic nezmenila. Jedine co rodicia spravia ked odide, ze mu prestanu financovat studium (a sam s brigadami sa studium a byvanie spolu zaplatit neda). Nikdy by som neobetovala jeho vzdelanie. Nie je take jednoduche zbalit si veci a vypadnut prec... Situaciu by to nevyriesilo a ja uz som utekala vo svojom zivote dost:( Clovek chce pokojny zivot, po takych rokoch ake som si zazila, po lieceniach na ktorych som bola. Myslela som, ze sa mozno sa najde sposob ako s nimi pohnut normalnou cestou. Podla rad vsetkych co komentovali vidim, ze to asi nepojde. Asi bude pre nas pre oboch mozno lepsie neriesit to, pockat kym dostudujeme a potom si zit iny zivot nezavisle od nich. Nemozem povedat, ze moj priatel by bol slaboch alebo nebojoval. Bol mi oporou ked som na sude vypovedala proti mojmu otcovi, bol mi oporou ked som chodila psychologom a uplne vsade. Vzdy bojoval aby som bola stastna. Toto je vsak ina situacia... On uz skusil riesit to, preto som sa sem obratila s radou ako by som to mohla riesit JA. :)...mozno si na to raz zvykneme a nebudeme to riesit. My sme stastni a ked oni nechcu byt s nami, tak nebudu:)... Ďakujem vsetkym:) Reakcie na príspevok: Re: Rodičia a môj vzťah s priateľom (246x, Dagmar, zo dňa 2011-05-28) Re: Rodičia a môj vzťah s priateľom (233x, Dagmar, zo dňa 2011-05-28)