Odpovedal: JA Re: Pomoc (číslo príspevku 233.006, zo dňa 25.04.2012. videné 283x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 233006: Máte to ťažké, v prvom rade musíte pomôcť dcére. Myslím že je už zrelá na psychiatrickú liečbu, ale nie chodiť na sedenia s psychiatrom, ale v liečebni. Tam by jej mali urobiť psychologické testy, ktorými zistia čo to je. Pochybujem že by to vedel bežný psychiater v ambulancii. Ten by len nasadil nejaké lieky, trocha by si vypočul jej problémy a zbytočne by sa sedeniami ( na ktoré by predpokladám ani nechodila) naťahoval čas. Nakoniec vždy by sa vrátila do prostredia kde by ju urážal jej druh a stav by sa nezlepšoval. Keď dcéra sama odmieta ísť k psychiatrovi, to znamená, že sa cíti zdravá a neuvedomuje si čo sa sňou vlastne deje. Preto ste Vy aj dcérka ozaj tým terčom jej nespracovaných emócii. Dcéra sa musí dať najprv do poriadku a keď bude zdravá, alebo pod dobrými liekmi(môže to byť už užívanie aj doživotne), potom si snáď dokáže usporiadať svoj život s druhom a rozísť sa s ním. Možno by Vám pomohol pre budúcnosť nejaký dôkazový materiál, nahrávky, foto, dôkazy dcériných nadávok Vám aj malej. Je škoda že u nás nie je zákon, ktorý by dokázal čo najskôr pomôcť, ak sa zmení správanie blízkeho človeka, ktoré môže prerásť až do duševnej coroby. V skoršom štádiu by sa choroba ( pokiaľ ňou je) dala skôr vyliečiť, ale ak to pretrváva dlho, len sa to prehlbuje. Môže nastať porucha osobnosti, môže to prerásť až do psychózy, kde je už liečenie ťažšie, ale nie beznádejné. Trpí rodina, trpí ten človek sám, lebo on nevie čo sa sním deje. Nevie z toho začarovaného kruhu von, preto sa dcéra dobre cíti vo virtuálnom svete na internete, chce uniknúť realite. Zatiaľ len toľko.