Autor otázky: Asija
Samotárka, čo s tým
(číslo príspevku 234.524, zo dňa 12.07.2012. videné 411x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 234524:
Dobrý deň. Prosím ak viete nasmerujte ma, neviem čo mi je. Stručne, žena 40 rokov, šťastne vydatá 15 rokov, dve deti 12 a 6 rokov, zamestnaná, práca ma baví, samotárka ale najbližšiu rodinu, deti a manžela mám rada, nevadia mi. Pár rokov mi vadia ľudia, nemyslím v práci, na verejnosti, ale v súkromí, vadia mi susedia na záhrade pri dome, keď je niekto z nich vonku ani nemám chuť vyjsť von, pritom pred domom, na ulici sa s nimi rada stretnem, porozprávam. Pociťujem nedostatok samoty, chcela by som vyjsť za dom a byť tam sama, nanajvýš s mačkou, milujem pokoj, kľud, najradšej by som bývala na samote. Kľudne som v práci 8 hodín permanentne v kontakte s ľudmi ale doma chcem mať absolútne súkromie. Dosť mi to sťažuje život, keď idem vyniesť smeti, vybrať auto z garáže, poliať kvety do predzáhradky, najprv pozriem či v záhradke pred domom nie je nejaký človek, sused. Dospelo to do štádia že nevyleziem ako je víkend dlhý do záhradky ani na terasu lebo z jednej strany susedia grilujú a veselo kecajú, z druhej vrieskajú deti, breše pes, z tretej suseda piplá kvety a možno by mi to ani nevadilo kebyže som ich nevidela, min. 2 metrový plot by mi stačil. Čo s tým? Nerieši to ani výlet do prírody, keď stretnem v lese človeka mám po nálade. Potrebujem súkromný veľký pozemok kde nikoho neuvidím. Je to nejaká porucha či čo? Bojím sa aby sa to časom nevystupňovalo a ja som sa nebála vyliezť z domu a ísť do práce. Niekedy pociťzjem taký nedostatok samoty že by som bola najradšej keby muž zobral deti a nevidela som nikoho aspoň mesiac. Vobec by mi to nevadilo.