Odpovedal:
JONAS
|
Re: uzkosti, depresia rady a tipy
(číslo príspevku 240.611,
zo dňa 10.06.2013.
videné 269x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 240611:
dik ze info, ja si praveze myslim ze toto je najlepsie miesto kde clovek moze na nieco prijst. pokial to clovek neprezil, tak nepochopi. Nepochopi proste ako sa moze clovek niecoho bat co neni realne a vie ze to neni realne ale boji sa toho...ale to je v tom pocite. Ten pocit ze sa to stane.
Skusim opisat viac do detailu co sa deje vo mne:
priklad uplne priamo teraz 10min dozadu. Ranna porada, vsetko hladko. Pracovna diskusia so sefom v podstate hladko. Prisiel obed. Obed v pohode ale zrazu proste mi pride zle. Nieco ako zaciatok panickeho ataku - kto pozna, chape - naval tepla, a do hlavy sa mi dostavi pocit ze mi prepne, po rokoch viem ze neprepne, ale ten pocit to robi ako keby sa to malo stat tentoraz naozaj...obed som dojedol, dodebatoval, siel na zachod a naklikoval si 100klikov. teraz to je lepsie. ale toto je ten problem. napatie v tele ktore vyustuje do takychto MINI atakov. neviem ako to pomenovat. Mozem sediet doma a kukat kreslenu rozpravku ale zrazu pocitujem ze sa do mna vlieva strach a uzkost. a zase to zahanat a chvilu je pokoj a takto dokola. Cim mam viac guraznu naladu tym skor to zazeniem ale su dni ako bol tento vikend ked som vela cestoval a bol som unaveny a vazne ma to zobralo silne. Nemuselo to prist, cestujem vela a nic a potom raz a bum. v lietadle pocit na zadusenie, stahovanie hrdla a zavrate...najhorsie je ze potom ma to vykolaji a zacnem si nadavat v duchu, rozmyslat ako s tym uz konecne zatocit...ale stale mam pocit ze proste pokial neni clovek MEGA silny tak to nezvladne sam. Vies, napisala si ze som neni na tom zle, no je pravda ze vytycene ciele proste dodrzim aj ked to je tazke.Jednoducho prilezitosti pridu raz za zivot a nemozem to kvoli tomuto nezobrat, vycital by som si to naveky. Dakedy som mal panicke a do toho nespavost, ale brutalne nespavosti a ja doteraz nechapem ako som zvladal chodit do roboty. Nechapem to. Za noc som dokazal zaspat na dve hodiny a aj to boli uplne desne sny a potom rano si natiahnut gate a ist do prace a tam este manazovat kolektiv ludi. NECHAPEM DOTERAZ. jednoducho som nemal inu moznost. Vedel som ze raz sa tomu vyhnem a zacnem sa tomu vyhybat stale. Ale vazne to bola silna kava. Prislo zle, na zachod dychat, natiahnut usmev a naspat do kanclu. Teraz to uz neni tak silne ale neni to proste ONO. Chcem uz mat uplny pokoj a neviem to docielit. S polouspechom sa nezmierim. Neni to cukrovka, alebo stitna zlaza kde by som sa zmieril. Chapem ze ta nervova sustava je vystresovana a unavena a treba ju upokojit ale Bkomplex asi na to uz nestaci. Prirodne veci su na dlhu streku a mne uz vazne dosla trpezlivost. Zacal som rozmyslat nad liekmi. Seriozne. Len mna dokaze upokojit aj paralen. Ked si dam jeden a pol tak sa to upravi. Ale mozno nejake minidavky 1/4 tabletky pravidelne a bolo by po probleme. Skusim zavolat psychiatricke ze co si o tom mysli. Mame taky celkom kamaratsky vztah. objavim sa tam raz za dva roky, postazujem sa, ona mi povie nech to vzdam a dam si lieky, ja to tam vzdam, vyberiem si lieky ale doma ked ich mam pred sebou ich vzdy zavriem do suflika ze neni tak zle este aby som ich potreboval. Pripravilo ma to o vazne VELA peknych chvil ale na druhej strane ma to naucilo chapat ludi a viem sa vcitit ake to je strasne trpiet a nevediet si pomoct. Najvacsia sila bola ze v starej praci sa mi stazovali na panicke kolegovia, na neurozy, mali sme par co si stavali zo skatuliek AD pyramidu v kancli ale ja som sa vzdy tvaril, ze nechapem o com hovoria...keby sa dalo v praci povedat pravda, proste je mi zle, potreboval by som sa ist prevetrat na chvilu von...lenze zatial som to nikomu okrem najblizsich nepovedal. No a vam tu :) priatelom v boji :)
|
|
|