Odpovedal: Daniela2
Re: uzkosti, depresia rady a tipy
(číslo príspevku 240.641, zo dňa 11.06.2013. videné 342x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 240641:
Ahojte, až teraz som sa dostala k pc od včera, čo som čítala posledný Jonasov príspevok, tak najprv odpoviem jemu, Jonas, ja neviem, či si alebo nie si na tom zle, len uvažujem na základe toho, čo si napísal, to by som musela byť lekár psychiater, aby som vedela posúdiť tvoj stav a hlavne je dôležitý osobný kontakt. Ja som bola na tom tak, že keď mi psychiater povedal, čo mi je a navrhol liečbu AD, tak som sa od radosti skoro rozplakala, že konečne niekto vie, čo mi je a nemyslí si, že som v najlepšom prípade hypochonder (kým som sa sama zdiagnostikovala a vyhľadala psychiatra prešla som tortúrov vyšetrení od alergológie počnúc, ORL, neurológiou, kardiológiou končiac, takže som si už bola na 100% istá, že je to "len" psychika, ale pekne otravná), tak som začala brať najprv Seroxat, ale ten mi nesadol, pretože každé AD má okrem dráhy, ktorú ovplivňuje aj účinok na iné dráhy a tie nemusia byť vždy žiadúce. U mňa napr. Seroxat práveže vyvolával panické ataky, lebo má mierne noradrenergný účinok, čo je fajn u depresívných pacientov, ktorý nevládzu ani vstať z postele, ale u mňa to bolo nežiadúce, lebo som na ňom doslova frčala ako s vrtuľou v zadku, myšlienky mi behali hlavou, celá som bola zrýchlená, nemohla som spať a navyše môj už aj tak dosť vyburcovaný nervový systém ešte viac hecoval. Potom sme prešli na AD Cipralex a totálna paráda, žiadne panické ataky, žiadne vedľajšie účinky. Moja nočná mora po x rokoch skončila. A teraz sa dostávam k odpovedi myslím Jarke, no dokedy ho budem brať? Neviem, nerozmýšľam o tom, momentálne mi vyhovuje stav, ktorý je, viem, že dokážem bez neho existovať, vydržala som dva roky kým som bola tehotná a potom kým som kojila a potom som cítila, že seroxat zas "dochádza" a sporadicky sa vyskytovali dýchacie problémy, ale ich intenzita a trvanie sa nedá porovnať so stavom pred liečbou. Ja som teraz maximálne spokojná, v živote som nebola spokojnejšia a šťastnejšia ako teraz, to, že som sa "zbavila" tej potvory panickej poruchy, alebo je v remisii (neriešim), je neskutočná úľava a už to nikdy nechcem zažiť. Ja tiež nie som za nadmerné užívanie liekov, zvažujem každý jeden, ktorý vezmem, tak isto ako deckám, ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť a bola by som hlúpa, keby som sa tomu úmyslne bránila a trápila sa, keď viem, že mi môžu pomôcť, teraz to myslím čisto na seba, nie Jonasa.
Kika, najlepšie by bolo nebrať v tehotenstve žiadne AD, my sme sa so psychiatrom dohodli, že keď budem vážne plánovať tehotenstvo, tak začnem pomaly znižovať dávku na polovicu a keď zistím, že som tehotná, vysadím zo dňa deň. No otehotnela som so synom na prvý šup a na vysádzanie nebolo času, takže som s tým, hneď ako mi na USG v 5tt. potvrdili tehotenstvo, tak som vysadila Cipralex z plnej dávky zo dňa na deň, bez vedľ. účinkov z vysádzania. Tehotenstvo je totiž taký nádherný stav, kedy tehotenské hormóny vedia krásne simulovať účinok AD, takže som žiadne nepotrebovala :-)) A hlavne som mala za sebou 3 roky liečby a terapie, takže nebol najmenší problém.