Odpovedal:
Katarína
|
Re: Ako takto žiť?
(číslo príspevku 245.660,
zo dňa 26.08.2014.
videné 597x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 245660:
Dobrý deň,
pred pár týždňami som sem písala príspevok. Bola som u psychologičky, rozprávala som jej o svojom živote a povedala mi že mám právo reagovať tak precitlivelo ako reagujem vzhľadom na to čo som si prežila, ale že môj muž sa teraz nasmeroval na mňa a ja mám riešiť praktické veci - starať sa o domácnosť, atď... Že je to všetko len na mne.
Je to pravda že manžel sa zmenil a snaží sa, chodíme celá rodina na výlety, je s nami, venuje sa nám. Kým som s ním je mi fajn ale keď som sama tak sa mi to všetko vracia naspať a myslím na to ako mi povedal po pôrode že ľúbi inú. Proste je ťažké pre mna sa s tým vyrovnať. A najviac ma trápi že to ako sa cítim pociťuje naše dieťa. Snažím sa mu venovať ako sa dá ale niekedy už nevládzem. A mám pocit že sa viac fixuje na svokru. Toto je pre mna to najhoršie, spôsobuje to vo mne veľkú vnútornú bolesť. Zatiaľ sa držím toho že počkám kým malý bude mať tri roky, pôjde do škôlky a ja sa potom rozhodnem podľa toho aké to medzi nami bude. Je to zvláštne ale s touto myšlienkou že to nechávam do budúcnosti otvorené sa cítim lepšie. Je to veľmi ťažké rozísť sa keď je tam už dieťa. A obdivujem všetky ženy ktoré to zvládli a išli ďalej.
|
|
|