Odpovedal:
Jara
|
Re: Ako takto žiť?
(číslo príspevku 245.847,
zo dňa 17.09.2014.
videné 309x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 245847:
Prepáčte mi obe (Katarína aj Dagmar) že sa vám miešam do rozbehnutej výmeny názorov. Vcelku s Dagmar môžem súhlasiť, ale.. Ja nechápem úplne presne, v čom že je ten obrovský problém?
Veď na Slovensku sa zhruba tretina (aj viac) manželstiev rozvádza, deti sú v prevažnej väčšine zverené matkám a tie rozvedené ženy s deťmi normálne žijú. Normálne vyžijú bez nejakých mimoriadnych, dva roky pripravovaných opatrení vopred. Jasné že pozícia rozvedeného otca je ľahšia ako pozícia rozvedenej matky s dieťaťom, deťmi. Pre mnoho vecí, ale predovšetkým preto, že žena, starajúca sa o dieťa, sa o všetkom rozhoduje s ohľadom na potreby dieťaťa. Že musí rátať so stratou svojho voľného času a slobodného rozhodovania iba sama za seba. Že disponuje menším obnosom financií. Ale inak vedia rozvedené aj ovdovelé ženy plnohodnotne zvládať rolu rodiča, živiteľa, zamestnanca, kamaráta... ja neviem, prečo sa dva a viac rokov dopredu má Katarína strachovať, že ako to prežije?
Možno mi niečo z tohto príbehu uniklo?
Ja mám v práci niekoľko rozvedených žien s deťmi, niekoľko rozvedených a znovu vydatých, niekoľko vdov. Nežijú na ulici, zarábajú, deti chodia do škôl, študujú, pracujú.
Manželstvo nie je povinná klietka, väzenie do konca života. Viem, hlboko veriaci ľudia sa nerozvádzajú, zariadia sa ako vedia. Ale ja mám názor, že ak existovala slobodná voľba a cesta na vstup do zväzku s mužom, musí existovať aj slobodne zvolená cesta von, ak to nie je funkčné. Len niekedy to trvá pár rokov, než sa človek odhodlá.
|
|
|