Autor otázky: Dariana
|
duševná choroba?
(číslo príspevku 248.128,
zo dňa 02.09.2015.
videné 430x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 248128:
Dobrý deň, mam 42 r momentalne pracujem v školstve. Na prázdniny som sa veľmi tešila, no keďže som slobodná , na začiatku som sa pýtala rodičov a súrodenca , kde pôjdeme , či pôjdeme odpoveď´ bola rovnaká "chod , kde chceš ja neidem". Okolo mojej švagrinej tancovali ako okolo maľovaného vajcia ( vždy to tak je) , celé prázdniny bojujem s plačom, beznádejou. mama bola ku mne vždy kritická, vždy som iba uhundraná, papuľa a nič si nevážim. U chlapov zase nič neviem , som kretén (brat a otec). Bola som na kúpalisku, vždy sama! Nebola som nikde inde. Lebo nie je s kým. A momentálne mám stále pocit prázdna. Chcem s tým niečo urobiť, som precitlivená (aj to že končí leto, nebola som z rodinou tak, ako som mala a hocijaké banálnosti ma napadajú, že nemám fotku rodičov s toho leta a .. fakt sa cítim ako kretén). Mam radá leto a slnko - teplo. Bojím sa jesene - čo budem robiť a atď. Počítam mesiace (ešte ani neboli, do leta a snovám plány ako sa zmením, aby ma mali radi a kde pôjdeme).Nemám svoje miesto. Neviem, či sú to už príznaky klimaktéria , alebo som duševné chorá. Neviem čo si pomôcť. Neviem niekedy mam pocit tlaku na hrudi a hneď ma prepadne beznadej , ale asi ta beznádej mi navodzuje tlak na hrudi. Asi mám ozaj duševnú poruchu. Čo s tým?
|
|
|