Autor otázky: ivana
úzkosť + depresia
(číslo príspevku 248.694, zo dňa 05.12.2015. videné 307x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 248694:
Dobrý deň, prosím o pomoc. Ide o moju dcéru, 16 rokov, lieči sa na prejavy spojené s vysokofunkčným Autizmom - Aspergerom. Má depresie a úzkostný syndróm. Lieči sa u psychiatra a chodí aj na psychologické sedenia. Momentálne berie Magrilan 20 mg 1 tabletku ráno. Okrem toho dávame Magne B6. Pôvodne brala Asentru. Z nej sa jej však triasli ruky, čo spôsobovalo veľké problémy. Pokúšali sme sa zvládnuť stav aj bez liekov, ale nie je to možné, panické ataky sa vtedy výrazne zhoršili. Po nasadení Magrilanu sa stav do štyroch mesiacov zlepšil, ataky čiastočne vymizli ale pokračuje problém s depresiou. Pôvodne sme si mysleli, že aj depresia je pod kontrolou, ale cca 2 týždne si momentálne všímam, že sa necíti dobre. Dnes sa mi z nej podarilo dostať, aký je problém. Priznala sa, že síce ataky ustali, hoci niektoré ešte sú (občas búši srdce, hučí v hlave - overené aj na ORL, že z tohto pohľadu je zdravá, nutkanie na močenie, strach z ľudí) už len veľmi ojedinelé. Napriek tomu sa necíti dobre, je unavená, veľmi bledá, nechutí jej jesť, schudla, do jedla sa núti aj tak nedokáže veľa zjesť, nič ju neteší, plačlivá nálada, často má pocit, že zavadzia. Výraz tváre má ako človek, ktorému sa nechce absolútne nič, len spať. Oči má akoby plakala, unavené bez výrazu. Snažím sa podporovať ju vo všetkých aktivitách, rozprávať sa, čo nie je vždy možné. Je víkend, v pondelok budem hneď volať doktorke, čo sa deje, lebo sme po poslednej návšteve mali dojem, že stav je OK. Ona totiž v pocite, že zavadzia, má snahu nerobiť starosti a situáciu zľahčovať a potom to raz za čas vybuchne ako dnes. Psychologičke sa neprizná, vždy to zľahčuje - že však áno, zvládam, dá sa, nemám problém. Ku psychologičke chodí raz za dva týždne. Svojím správaním a vďaka inteligencii sa jej doteraz podarilo každú psychologičku a aj lekárov oklamať. Snaží sa spolupracovať, len ako hovorí, je divné hovoriť o svojich problémoch a čo ak si budú myslieť, že si vymýšľa. Že choroba vyzerá inak a že to určite raz prejde. A že nechce nikoho otravovať, že to zvládne a pod. Mne že nič nechce hovoriť, aby mi nerobila starosti, aby som sa o ňu nebála a tak. Nezvláda to. A vonkajšie prejavy akokoľvek sa snaží sú veľmi zrejmé. Čo môžem ešte urobiť? Môže byť, že ten Magrilan celkom ešte nezabral? Berie ho teraz 5 mesiac. Čítala som o vitamínoch C a B, že dokážu veľmi pomôcť. Ak áno, tak ktoré? Mám z toho obavy, kedysi boli aj samovražedné myšlienky a ubližovala si (žiletka, nožnice, špendlíky). To síce prešlo, ale povedala mi, že občas nad tým rozmýšľa, hoci si neubližuje, lebo vie, že to nič nerieši. Za skoré rady budem veľmi vďačná.