Odpovedal: Katarína
Re: Zhoršené správanie 12 ročného syna
(číslo príspevku 249.281, zo dňa 27.04.2016. videné 235x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 249281:
Odporúčala by som vám kurz v Sklennom na www.kjk.sk o výchove 8-15 ročných detí. Žiaľ, už je plný, ale neváhajte a prihláste sa aj tak, budete ako náhradník, ak sa uvoľní miesto. A je pravdepodobné, že sa uvoľní, často sa to stáva, lebo zlý duch nespí a on nechce, aby sa ľudia na takýchto kurzoch zúčastnovali. Často niekto náhle ochorie alebo sa inak nemôže zúčastniť. Zlý duch nemá rad tieto evanjelizačné kurzy. A je to pochopiteľné. Ja som práve na tom kurze nebola, takže vám neviem správne odpovedať. Ak máte záujem, môžete sa prihlásiť. Všetky kurzy, ktoré robí koinonia sú skvelé.
Možno by pomohla aj návšteva psychologičky.

To, čo uvediem nižšie je skôr o výchove mladších detí.

V prvých 2 rokoch sa v nás buduje dôvera. Najmä prvý rok je dôležitý. Čo spôosobí prvotnú dôveru? Láskyplné prostredie a otvorená náruč otca. Otcovia, vychovávajte, vy budujete prvotnú dôveru. Nie matky a otcovia, ale OTCOVIA! Tak to hovorí sv. písmo. Môže to robiť aj matka, ale je to nepostačujúce. Otec buduje svedomie v dieťati. Dieťa potrebuje otcove ruky a istotu.

Deti, ktoré vyrastali bez otca, je tu JEŽIŠ.

(príklad: retardácia - dieťa nezažilo pocit, že ho kolíše otec. To hovoria psychológovia)

Do 6 rokov sa pozeráme akoby cez okuliare, jedno sklo je otec, druhé matka. Je to náš koreň. Takto sa pozerá dieťa cez sklá aj na Boha.

Ako som spomínala v otázke - sny a choroby - dieťa potrebuje pocítiť dlaň (výprask). Je to pre neho prejav lásky, aby malo hranice, aby sa cítilo milované a aby aj v puberte dokázalo povedať "Nie, nebudem s vami fajčiť, drogovať, ale budem žiť ako moji rodičia, budem chodiť do kostola... "

Druhé obdobie je, keď dieťa povie NIE. Urobí zle a rodičia mu dajú po prstoch, po dupe, pohrozia mu. Vychovávajú ho, ukazujú, čo nesmie. TOTO NESMIEŠ ROBIŤ! Ak neposlúchne, opäť ho láskyplne potrestáme. Príde reakcia. Rodičia to nesmú nechať tak, deti musia vedieť, za čo boli potrestaní.


KeĎ urobí dobre, treba ho odmeniť. Ak zle, treba láskyplne potrestať a následne objať.

Ako som už spomínala. Rodičia nemajú hovoriť - Toto nerob, lebo...lebo,...., srdce sa tak zdeformuje. Ak je srdce stvrdnuté od rán (nedali ste mu, čo chcel...), potrebuje uzdravenie. Potrebuje obrovské objatie dvoch ľudí.


Boh hovorí: "Preto sa ti nedarí kráčať po mojich šľapajách, lebo mi nedôveruješ, lebo ťa rodičia (predkovia) nenaučili."