Odpovedal: Dagmar pre smutnana Re: som sama a na dne (číslo príspevku 249.559, zo dňa 29.06.2016. videné 168x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 249559: Aky mam na to nazor? Kazdy prispievatel Vam napise nieco ine, z jeho uhla pohladu, podla jeho skusenosti, mentalneho a dusevneho vyvojoveho stupna a podla jeho osobnosti. Verim, ze ste si toho prezili vela, aj ked pisete iste iba tu spicku ladovca. Dalej, ako citam, Vas exmanzel umrel a Vas expartner Vas opustil cca. v tom istom case, spravne? Stratili ste teda cca. v rovnakom obdobi dvoch ludi, ktori hrali velku ulohu vo Vasom zivote, pozitivne i negativne. To je riadna rana, bola by pre kazdeho normalneho cloveka a tu sa Vas este chcem opytat, preco pochybujete o tom ci ste Vy normalna? Na co konkretne to vztahujete? V tom mam nejasno. Spracovat stratu, ci uz smrt blizkeho cloveka alebo odchod navzdy prec, hoci zije trva vseobecne u väcsiny ludi dlhsie ako ten cas, ktory zatial odvtedy presiel Vam. Tazke obdobie, psychicky aj emocionalne, inym to trva aj roky, kym sa z podobneho vyhrabu. Na to zvladate dost - dokazat viest biznis, mat dve deti a zit v realite tu a teraz, sa nezdate byt az taka slaba ako si myslite. Skor vycerpane mi pridete, nalezite k situacii. Ja Vam verim, ze mate pocit, ze vsetka sila je prec, nuz narazili ste na svoje hranice. To je vsetko. A tam musite teda konat. Ale tie zdroje sa obnovia, cas na to treba a pozitivne veci, ono z negativneho sa neda velmi vytvorit nieco pozitivne. Naopak to ide lepsie. Takze trpezlivost a vydrz - tej sa beztak musi väcsina z nas ucit. Skor ste cely zivot boli navyknuta na to, hladat silu a oporu u externych zdrojov. A nie v sebe. Je tak? A to je to, comu sa musite zrejme naucit tiez, priniesol Vam to Vas vlastny zivot, teraz je na to cas, zvladnete to. Vsetko, co sa nam deje ma svoj vyznam. Rovnako cas, kedy sa to udeje nie je nahodny. Nemyslim ani, ze by ste sa v skutocnosti az tak velmi chceli dat dokopy s byvalym, ako pisete boli ste nekompatibilni a on Vas v tom Vasom prosperovani brzdil a oblast financii celkovo sama o sebe bola velkym problemom medzi Vami.Navyse, ked jeden z partnerov jasne povie, ze uz nechce a nevie dalej zit dany vztah, na co ma pravo, tam uz nie je potrebna dalsia diskusia. Jasnejsie sa to povedat ani neda, este mozete byt rada, ze bol k Vam tak uprimny. Nie kazdy toto da. A to, ze sa rozisli Vase cesty vobec neznamena, ze Vas nelubil. Uprimne? Ak sa o Vas tak staral, ako sa staral, neverim, ze v tom z jeho stranky nebola laska. Skor to bol vztah zavisly. Akykolvek zavisly vztah je skodlivy. Co Vam na tom najviac chyba, je myslim si osobne jeden fakt a konkretne, ze sa o Vas s laskou niekto staral, zaujimal, venoval sa Vam a pomahal Vam, napr. v domacnosti a pod. A to je prec. K tomu este sklamanie z toho, ze to, co ste investovali do vztahu - seba, lasku, snahu atd. uz viac nebude opätovane. Vas expriatel povedal, ako ste pisali, ze uz nedokaze zit dva zivoty. Nerozumiem osobne celkom presne, ci myslel ze uz nevladze/nedokaze zniest dva zivoty, ktore vedie on, alebo ci myslel zit zivot jeho a aj ten Vas akoby za Vas, aj take pripady su. Zrejme myslel to prve, odhadujem, viete to trocha rozviest? Ake dva odlisne zivoty musel zit Vas expriatel, kym bol s Vami? Myslim, ze si neuvedomujete, ze ste nielen dali, ale aj dostali. A nemalo. Nehovorim o peniazoch. Co? Dve deti, sest rokov mat partnera, ktory Vas v chorobe neopustil a pocas obdobia, ked sa o Vas staral a lubil Vas, sa Vam stav vyrazne zlepsil. Maly vyber z toho, co ste dostali. Ked ste boli lubena a niekto sa o Vas velmi dobre staral a venoval sa Vam, vyliecili ste sa. Samozrejme biologicku liecbu som zaregistrovala, mozno bola podstatna prave ona, ale to, co Vam dal ex, bola obrovska pomoc a sila vramci Vasej liecby. Myslite, ze je samozrejme, ze sa o Vas v chorobe niekto postara alebo ked mate ine velke problemy? NIE JE. Je to velky dar. Opustil Vas az vtedy, ked si bol isty, ze ste zdrava/rsp. ze stav je ako-tak dobry a mali ste silu na biznis a jeho rozsirenie. Co konkretne ho doviedlo k odchodu, to vobec nemusi byt jeden dovod. A nemyslim si, ze by Vam bol zavidel. Iba on vie, preco naozaj. On mal pravo Vas opustit, aj ked Vas lubil, samozrejme. Ma slobodnu volu a ak uz vo vztahu s Vami uz viac nedokazal zit, mal pravo sa rozhodnut z neho odist. Aspon viete, na com ste. A uvolnil Vam priestor, pre seba a casom mozno novy a dobry vztah. Budte vdacna za to dobre, co Vam dal za tych 6 rokov a nevidte iba to, co nefungovalo alebo bolo negativne. Hoci toto je tiez cenna zalezitost, ucime sa casto bohuzial bolestivo. Ponate z inej perspektivy, casom clovek zisti, ze len tym zosilnel, zmenil sa a pod., proste potreboval to prezit, aby... inak by sa k tej zmene nikdy nebol dokopal sam. A niekedy je to tvrdy pad na hubu, kedy sa konecne preberieme... Nuz a tie problemy, ktore si vyrobime my sami a teda ako kazdy clovek aj Vy mate samovyrobene problemy- za tie sa pokuste prevziat zodpovednost, myslim za tu svoju cast. Nepreberajte ale zodpovednost za inych dospelych a za ich ciny. Za tie si zodpovedaju oni sami. A akceptovat fakt, ze sa tak stalo. To je proces, vsetko o com pisem, to trva cas, vela casu a ten si tiez musite dopriat. Dajte si cas ale neostante lezat na zemi so sebalutostou, co je aktualna pozicia. Musite vstat a zacat u seba, mate viac sily ako si myslite. Vas fokus je prilis upriameny na to negativne a na to, co NEvyslo alebo NEfunguje. Tak zavrite a otvorte oci opät a pokuste sa vidiet to pozitivne a to, co vyslo, v com ste mali uspech, stastie, napr. navrat zdravia, u stamilionov ludi na Zemi to jedine, co si zelaju, verte mi. Skuste vidiet, co ste dostali. A myslim ze to najdolezitejsie a najtazsie - naucte sa byt nezavisla od externych zdrojov, inych ludi do takej velkej miery, ako len dokazete. Uplne nezavisly nie je na svete nikto, dokial je clovekom. Kazdy z nas je do istej miery zavisly od inych. U Vas myslim najviac tu emocnu, psychicku zavislost. Nie zvonka dovnutra, ale zvnutra smerom von vsetko ide. U Vas je to akoby naopak. To centrum - a teda Vy sama, tam je aj sila, ktoru potrebujete. Vy ju mate, je to Vasa zivotna sila, energia, len ste ju doteraz nespravne smerovali. Kedy v minulosti ste si prestali verit? K tomu bude tiez pribeh, ked do seba nacriete a pozriete sa na seba spätne. A ludia? Prichadzaju, odchadzaju, cely nas zivot. Na tom nemozete stavat. Rozchod a strata vzdy bolia. Tak ako bolia aj ine zazitky a s laskou nemaju vobec nic spolocne. A skuste viac verit sama sebe a neriadit sa tak velmi tym, co povedia ini - oni neziju Vas zivot.Ja viem, je velmi tazke previest do v praxi, ale zit tak ako doteraz uz nevladzete - takze je nacase aby ste zmenili veci, ktore zmenit mozete a to su tie Vase osobne. Co urobia ini, neovplyvnite. Ani to, co si myslia a citia, nemate ako ovplyvnit. Jedine, s cim/kym mozete pohnut, ste Vy sama. Stavat svoje stastie na muzovi-partnerovi. Hm. Velmi riskantne. Ja to vidim tak, ze nadisiel cas upratat si vo svojom zivote. Kazdeho to raz dostihne, niekoho skor, ineho neskor. Podstatne je, aby ste sa koncentrovali na seba a riesili seba. Iba seba. A to, ze ste stale este nespracovali stratu dvoch muzov naraz, kto by to za ten cas dal? Ja osobne napriklad nie. A to som uz prezila teda dost. To, ze sa citite na dne so silami zcasti uplne chapem. O tom ani niet co diskutovat, ten part je jasny. A co mate este robit, aby ste sa citili lepsie? Urobte si kazdy den malu radost. A robte tak, aby ste sa Vy dobre citili. Nestretavajte sa s ludmi, ktori Vam nerobia dobre a nerobte veci, ktore Vam nerobia dobre - to na zaciatok ako maly filter. Vy citite najlepsie, kto a co to je. Aj ked to bude iba moment, ktory bol pekny, teste sa mu. Zbierajte tieto momenty. A dajte si cas, ktory potrebujete, lebo Vy riesite v skutocnosti viacero veci naraz, aj ked spolu suvisia, nie je to jeden problem a este su aj na roznych leveloch. Proste niekde zacnite. A postupne rieste krok za krokom. Stavy zufalstva, smutku a pocitu osamotenia a krizy nezmiznu zo dna na den, budu take aj onake dni, ale mozno bude dni, kedy zazijete nieco peknealebo doda odvahu viac. Ale iba tak zosilniete a pohnete sa dalej. Na zaver: prajem Vam velmi vela sil, ak ste zvladli to doteraz, zvladnete aj toto. Aj ked sa nam ludom vzdy zda, ze nam na plecia uvalili ovela viac, ako zvladneme, nie je to tak. Je to akurat o tom, ze musite vynalozit snahu, namahu, prejst zmenami, ako v mysli, tak i v dusi, mozno urobit dokonca aj raznejsie kroky, rozhodnutia a zvladnut tu vyzvu a posuniete sa dalej. Pokrok je velmi tazky. A urcite sa venujte tomu, co viete a v com ste uspesna - Vas biznis. Myslim, ze to je aktualne oblast, ktora Vam moze dodat najviac sily a pomoct navratit sebaistotu a sebadoveru, ste v tom dobra, zazivate teda momenty uspechu. No a tym, ze Vas expriatel je prec, Vam bol dany cas a priestor na SEBA. Prec je teda brzda, ktora Vam branila Vas biznis rozsirit. Je prec osoba, ktora Vam dlhovala peniaze, alebo ktorej ste poziciavali a vsetky problemy a konflikty s tym spojene - uz to nemusite riesit ani ho dotovat. Biznis Vam ostal. Berte to tak, ze sa uzavrela dalsia kapitola Vasho zivota, ten stav, v ktorom teraz pretrvavate, je akoby prechod, tunel. Ten je väcsinou velmi tmavy a prejst nim velmi tazke, to je pravda. Ale ked ten prejdete, zacne sa Vam novy zivot. A vo veku 44 rokov sa to oplati. Este maly tip: myslim, ze by ste v sucasnej ani najblizsej dobe nemali ist do ziadneho dalsieho noveho vztahu. Aj ked budete tomu velmi nachylna, prave preto to pisem. Vela sil.